Autorka je dídžejka a hudobná producentka
Nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie. Ja viem, že by ste radšej čítali o mačiatkach, šteniatkach a všeobecne ružovejších zajtrajškoch.
A ja by som oveľa radšej písala, ako to spolu zvládneme.
Samozrejme, ľudstvo už prežilo oveľa horšie časy vrátane klimatickej katastrofy. Problém je v tom, že sa bez katastrofy, zdá sa, nezaobídeme.
Amerika sa zatiaľ ledva bráni „teokratizácii“ na čele s kultlídrom Donaldom Trumpom, Európsky parlament možno ovládne ultrapravica, Rusko úspešne unaví a unudí Západ k anexii časti a neskôr celej Ukrajiny. Ficokracia vyhrá prezidentské voľby, jednoducho sodoma a gomora, ako sa patrí.
Keď sme sa už-už chystali popasovať s klimatickou katastrofou, ruská invázia nám ukázala prostredník a planéta sa opäť stala rukojemníčkou ľudskej chamtivosti a boja o moc.
Rozsah pozornosti je v troskách, romantizmus je mŕtvy, konzum pacifikoval kritické hlasy. Subkultúry sú fragmentované tak, že žiadna z nich nemá šancu zmeniť spoločnosť.
Na hnutia, ako boli hippies alebo punk, môžeme zabudnúť. Recyklujeme staré heslá, starú hudbu, staré myšlienky a namiesto pohybu vpred sa utápame v nostalgii.
Nemáme lídrov, nemáme plán a nemáme nádej. Na tomto chaose a skepse ryžujú len miliardári a ich milionárski vazali.
Veľmi rada by som sa mýlila, srdcom som nenapraviteľná romantička, nepoznám však žiadny zmysluplný plán a silu, ktorá by ponúkala reformu statusu quo.
K moci sa dostávajú díleri nenávisti a lží, ich ponuka spočíva v „porazení“ liberálnej demokracie, vo vymyslených ideológiách, návrate k tradíciám, ktoré nikto z nich nectí. A čo bude ďalej?
Pyrrhovo víťazstvo a dobytie spálenej zeme nie je plán, iba výhovorka. Ale keď ľudia tak milujú drámu, nešťastie, kým sami nezačnú byť hladní a nie je im zima.
Exodus na inú planétu zatiaľ nehrozí, a tak realistickejší bude zrejme eskapizmus do virtuálnej reality. Umelá inteligencia nám splní každé želanie, namiesto terminátorov budeme mať sex roboty a naše hlavičky sa ničím nebudú musieť trápiť.
Preľudnenie nahradí odľudnenie a možno niekde uprostred tohto procesu sa zbadáme a budeme nostalgicky spomínať na dnešok, keď sa s tým ešte dalo niečo urobiť, len sme to urobiť nevedeli, ale najmä nechceli.
