Autor je filozof, antropológ a doktorand na Ústave európskej etnológie v Brne
Igor Matovič a Robert Fico, ďalej len indivíduum x a y, majú rôzne spoločné vlastnosti. Sú z rodu Homo (hetero neexistuje) a z čeľade hominidi. Obidve indivíduá disponujú samčími pohlavnými bunkami, sú politici, v minulosti používali titul premiér (y doteraz) a obidve bojujú proti „zhubnej gender ideológii“. Akoby ich jedna ideologická mater mala.
Indivíduum x navyše pár dní pred MDŽ a s odvolaním sa na pápeža tvrdilo, že „dnes je najškaredším nebezpečenstvom gender ideológia“.
Nebudem do detailu rozoberať tento pojem, len poznamenám, že ide o naozaj originálny produkt teológov z rímskokatolíckeho prostredia. Vznikal už v 80. rokoch 20. storočia a v 90. rokoch sa spopularizoval.
Muži z Vatikánu vtedy bojovali proti ideám Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (UNFPA/OSN) či neskôr aj proti Svetovej konferencii žien v Pekingu. Ako inak: proti snahe ochraňovať sexuálne a reprodukčné práva žien.
Dôležité však je, že tento pojem označuje všeličo, a teda aj takmer nič.
Platí logická zákonitosť: čím širší je rozsah pojmu, tým nižší obsah a možnosť niečo identifikovať. Taká strata orientácie potomkov jednej ideologickej matere, pardon... otcov.
Biologický determinizmus ako logická presupozícia
Predpokladám, že väčšina ľudí pozná vtipy indivídua y o helikoptére (boli aj súčasťou kampane), ktoré mali za cieľ zosmiešniť sebaidentikáciu LGBTQ+ ľudí s inými ako tradíciou podsunutými rodmi.
Prijmime teda túto argumentáciu: sú len dve jednoznačné pohlavné bunky a tie nevyhnutne a kauzálne implikujú rod. Samčí implikuje večnú mužskosť a samičí večnú ženskosť. A nič medzi.
Toto stanovisko má ako svoju presupozíciu – nevyhnutný predpoklad – starší biologický determinizmus mechanického typu (ide o paradigmu z 19. storočia), ktorý lineárne distribuuje vlastnosti. V poriadku. Čo nie je v biológii, nemá byť ani v kultúre a môžeme to donekonečna vysmievať. Bez právnej dohry. Alebo nie?
Toto je „logika“ všetkých odporcov/odporkýň (aby som zachoval binaritu) tzv. „gender ideológie“. Ak im náhodou hrozí trestnoprávna dohra, okamžite sa odvolajú na výdobytok klasického liberalizmu: slobodu slova.
Ak však stoja na tejto pozícii, sú zaviazaní obhajovať aj ďalšie kultúrne javy v biológii.
Napríklad takú vlastnosť, ako je sebaidentifikácia sa so slovenským národom, jeho hymnou a inými štátnymi znakmi. Musia teda existovať špecifické slovenské gény a ich prirodzenou expresiou je slovenský štát a úcta k nemu, k jeho vodcom a ich ideológii. Bodka. Alebo radšej otáznik?
Samozrejme, nič také v „génoch“ neexistuje a slovenský národ je z ontologického hľadiska rovnaká entita ako dúhový jednorožec. Prečo? Pretože existuje iba ako fiktívna entita prostredníctvom jazyka, imaginácie a iných semiotických systémov, ako sú maľba, mapa, fotografia, architektúra a pod.
Neexistuje ako biologická štruktúra.
