Autor je komentátorom portálu noviny.sk
Autoritárski a autokratickí vládcovia klamú, je to jeden z ich základných pracovných nástrojov. Robia to Vladimir Putin, Viktor Orbán i Robert Fico. Neobťažujú sa luhať sofistikovane, riadia sa goebbelsovským zákonom totalitnej propagandy, ktorý hovorí, že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Svojimi lžami oslovujú nekritických prívržencov, neprihovárajú sa nepriateľom. O čom a ako klamú, veľmi transparentne odhaľuje ich skutočné zámery.
Rétorika Roberta Fica bola dobre čitateľná už pred voľbami a taká je aj dnes. Suverenitu a záujmy Slovenskej republiky podľa nej ohrozuje Západ. Oveľa viac pochopenia nachádza pre Rusko. Veľmi jasnou rečou hovorí, že v jeho videní sveta Slovensko nie je súčasťou Západu. Urobí všetko preto, aby svoj ľud spod „jarma Západu“ oslobodil. K akceptácii nevyhnutného ďalšieho kroku však najprv musí domasírovať mienku prevažujúcej časti verejnosti a musí to urobiť rýchlo.
Robert Fico rozhodne nie je hlupák ani nestráca kontakt s realitou. Presne vie, čo robí, a má funkčný plán, ako svoje ciele naplniť. Naozaj mu ide o suverenitu, v tomto bode neklame. Akurát o jeho vlastnú suverenitu.
Slovenská republika sama osebe žiadnu nemá, ak odhliadneme od deklarácie na papieri. Nemá ekonomiku hodnú zmienky, je prevažne montážnou dielňou zahraničných investorov. Jej vlastná armáda by neobstála ani pri útoku menšieho latinskoamerického drogového kartelu a viac ako štyridsaťtisíc dospelých svojprávnych bojaschopných mužov preventívne odmietlo brániť vlasť so zbraňou v ruke.
To je v päťapolmiliónovej populácii dostatočne jasný indikátor. Nazvať Slovákov národom zbabelcov nie je ich hanobením, iba smutným konštatovaním zjavného.
Ficova osobná nesloboda
Predseda slovenskej vlády vie, že jeho krajina by nedokázala byť ani papierovým štátom, ktorý má zakreslené obrysy na mape Európy, ak jeho existenciu nezaručí niekto, kto na má reálnu moc. Do úvahy pripadajú iba dve entity – Európska únia alebo Ruská federácia. Zásadný rozdiel medzi nimi je v identifikácii suveréna, ktorý má Slovensku vládnuť. Pre Európsku úniu je to jej ľud, ktorý svoju moc pravidelne deleguje na svojich slobodne zvolených zástupcov. Pre Ruskú federáciu gubernátor, ktorému moc prepožičia imperátor v Moskve.
Robert Fico bol kariérny komunista. Demokratickému režimu sa dokázal prispôsobiť, to však neznamená, že bol jeho osobnou preferenciou alebo sa v ňom cítil pohodlne. Človek s jeho schopnosťami a osobnostnou výbavou sa v demokratickom systéme bŕzd, protiváh a vymáhateľnej osobnej zodpovednosti nevyhnutne cíti obmedzovane a neslobodne.
Krízu skombinovanú z globálnej pandémie, vojny u suseda a politicky retardovanej vlády Igora Matoviča, ktorá zásadným spôsobom oslabila inštitúcie a zničila dôveru rozhodujúcej väčšiny občanov vo vlastný štát, (správne) identifikoval ako príležitosť. Keď bude vládnuť z vôle Kremľa, nebude sa musieť doma zodpovedať nikomu, doma sa jeho moc stane neobmedzenou.
Keď Robert Fico v Paríži alebo v Prahe hovorí o Západe zámerne podnecujúcom zabíjanie Slovanov Slovanmi, neblúzni. Nie je nijaký šialenec, ktorý by podľahol vlastným bludom. Vedome a premyslene poburuje bývalých spojencov, aby dosiahol vlastné ciele. Núti ich, aby pomohli jeho domácej politike.
Koniec tolerancie
Západ si už nemôže dovoliť tolerovať zradcov vo svojom tábore. Keď český premiér Petr Fiala oznámil, že ruší spoločné zasadnutia českej a slovenskej vlády, nebol to unáhlený krok. Je to rozhodnutie po triezvej úvahe a dôkladnej diskusii, za ktorým stojí celá česká vláda.
Andrej Babiš ako líder opozície ho síce využil na kritiku súčasnej koalície, vytkol jej neochotu ešte sa chvíľu s Robertom Ficom rozprávať a pokúsiť sa vrátiť Slovensko na pôvodnú dráhu, no Roberta Fica a jeho politiky sa jediným slovom nezastal. Presne totiž vie, kde sú hranice jeho voliča. Rozhodujúca väčšina českej spoločnosti vidí veci opačne ako súčasná slovenská mocenská garnitúra a jej volič.
Rozhodnutie českej vlády, ktorá rýchlo pochopila, v akom stave je Slovensko, bolo nevyhnutné. Je povinná chrániť bezpečnosť a záujmy svojich občanov, trójsky kôň Kremľa je dnes pre nich závažnou hrozbou. Zároveň je český postoj k Slovensku aj silným signálom medzinárodnému spoločenstvu.
