Nikoho nemôže prekvapiť, že keď sa predseda vlády volá Robert Fico, štátny aparát tuho premýšľa, ako sa zmocniť poslednej veľkej koristi, teda úspor v druhom dôchodkovom pilieri. Pätnásť miliárd eur je významná suma aj vo väčších krajinách ako Slovensko.
Zatiaľ sme sa mohli utešovať, že vládu od takého lákavého kroku budú odrádzať dva faktory: vzhľadom na fiškálne pravidlá EÚ sa rozpočtových opletačiek aj tak nezbaví, lebo štrukturálny deficit sa nijako nezníži. A ak chce hotovosť, tak si ju ešte stále môže jednoducho požičať, ľudia v ARDAL-e to vyklikajú za pár minút.
A po druhé, na pravidlá v druhom pilieri sú naviazané peniaze z plánu obnovy.
Ondruš kritizuje druhý pilier, Mihál čaká jeho demontáž. Aké zmeny sa chystajú? Čítajte O to rafinovanejší a nebezpečnejší vyzerá nápad Branislava Ondruša zaviesť povinné garancie do všetkých fondov. „Garantované investovanie“ totiž znamená akurát garantovanú stratu a v takom druhom pilieri už naozaj zostanú len jeho najzanovitejší fanúšikovia.
Potom si budú môcť povedať, že operácia sa podarila, pacient zomrel.
