A máme tu ďalšie dejstvo. Niežeby nečakané.
Po (zatiaľ len čiastkovom) pokuse nachystať „našim ľuďom“ beztrestnosť, nahradení ochranárov pytliakmi a ovládnutí SIS prišiel na rad ďalší valcovací bod: médiá.
Bola by radosť žiť, keby sa bolo možné baviť len na predstave, že celý odbor ministerstva kultúry overoval pravosť 188-tisíc podpisov pod výzvou, aby Martina Šimkovičová odstúpila z funkcie ministerky kultúry. Ministerstvo celý mesiac makalo na zistení, že výzva na odstúpenie je výzvou na odstúpenie.

A inak pracovalo na ukážkovej sprostosti, pretože počtom podpisov sa nič nemení ani na jej obsahu, ani na právnej relevancii, ktorá je nijaká. Cieľom bolo len oznámenie kultúrnej obce a lucidných občanov, kde je miesto tej madam, a na to by bolo bohato stačilo percento tých podpisov.
Na rad však prišli verejnoprávne médiá – presne v ohlasovaných „kontúrach“.
Takmer sa až chce opýtať: prečo takto na hulváta? Koalícia predsa prišla na účinný spôsob, ako ovládať mediálne priestory, a aplikuje ho už nejaký čas: médiá rozdelíme na priateľské a nepriateľské. Do prvej skupiny náležia tie, ktoré síce nespĺňajú profesionálne štandardy, ale zato aspoň nekladú otázky, ktoré by šli proti srsti.
Kritériom zaradenia do druhej skupiny sú profesionálne štandardy „len“ implicitne, podstatná je totiž pri nich len drzosť, s akou sa kriticky pýtajú na všetko, na čo len slobodne chcú.