Autor je zástupca šéfredaktora Visegrad Insight
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski koncom februára zaujal médiá vo Washingtone aj v New Yorku. Na zasadnutí OSN bezprostredne a výstižne vyvrátil falšovanie histórie zo strany Ruska, ktoré sa znova pokúšalo ospravedlniť vojnu proti Ukrajine.
Sikorského početné rozhovory v amerických televíziách zohrali rolu v presviedčaní republikánov o tom, že zablokovanie balíka vojenskej pomoci pre Ukrajinu bolo veľkou politickou chybou, ktorá skôr oslabila, než posilnila bezpečnosť samotnej Ameriky.
Tieto argumenty sa objavili v uplynulých mesiacoch v Amerike aj v Európe, aj keď možno nie tak výrečne. Sikorského intervencia bola výnimočná jeho záverečnou poznámkou o jadre.
„Ak tento dodatok (o pomoci Ukrajine) neprejde, spojenci USA budú sklamaní a nadobudnú predstavu, že Spojené štáty im možno nie sú schopné pomôcť, aj keď im chce pomôcť ich hlavný veliteľ, bude to mať hlboké dôsledky pre všetky americké spojenectvá na celom svete,“ povedal Sikorski pre televíziu Bloomberg.
„Niektoré krajiny sa začnú poisťovať a iné budú zvažovať vývoj vlastných programov jadrových zbraní.“
Sikorského dlhoročné skúsenosti, ktoré nabral ako minister obrany či minister zahraničných vecí v niekoľkých stredopravých vládach v Poľsku od 90. rokov, ukazujú, že je dôsledným jastrabom a silným zástancom kolektívnej obrany NATO a transatlantických väzieb.
Hoci rýchlo potlačil špekulácie, že krajinou, ktorá by sa mohla usilovať o odstrašenie jadrového typu, je Poľsko – prstom ukázal na Japonsko a Južnú Kóreu –, je ťažké nevnímať jeho slová ako skúšobný balónik v súvislosti s potenciálnou zmenou v doterajšom vyznávaní filozofie nešírenia jadrových zbraní zo strany Poľska.
Jeho vyjadrenia prišli tesne pred cestou poľského prezidenta Andrzeja Dudu a premiéra Donalda Tuska, ktorí sa v utorok stretnú v Bielom dome s prezidentom Joeom Bidenom.
Hoci Bidenova administratíva chcela do veľkej miery vyvinúť tlak na republikánskeho predsedu Snemovne reprezentantov Mika Johnsona, aby konečne predložil návrh zákona o Ukrajine na rokovanie Kongresu, je nepravdepodobné, že poľská strana bude túto návštevu považovať len za PR trik na pripomenutie vstupu Poľska do NATO pred štvrťstoročím. Môžu sa klásť ťažké otázky o americkej spoľahlivosti.
Jadrová elektráreň a dodávky zbraní
Jednou z chúlostivých tém bude pomoc USA pri výstavbe prvej jadrovej elektrárne v Poľsku. Predchádzajúca vláda PiS projekt ohlasovala s fanfárami, v súčasnosti je však predmetom sporov o financovaní a schopnosti americkej spoločnosti Westinghouse Electric splniť to, čo sľúbili. Tusk, ktorý je pri moci od decembra, dohodu prehodnocuje.
Nemal by sa strácať ani význam návštevy oboch lídrov vo Washingtone v rovnakom čase; ide o odchýlku od protokolu, pretože ešte nikdy predtým prezident Spojených štátov amerických neuskutočnil summit so svojím poľským náprotivkom a predsedom vlády krajiny súčasne.
Na jednej strane to odráža súčasnú politickú situáciu v Poľsku. Odhliadnuc od protokolu je to Tusk, kto drží skutočné opraty moci vo Varšave, a tak Washington jednoducho uznáva, že Dudov vplyv na reálny obchod sa znížil.
Pre oboch poľských lídrov má význam aj to, že budú demonštrovať národnú jednotu v otázkach bezpečnosti napriek ostrým rozdielom v otázkach domácej politiky.
Diplomatické zdroje tvrdia, že otázka jadrového odstrašovania sa nemusí otvoriť priamo – Tusk je vraj v tejto otázke opatrný a viac ho znepokojujú dodávky konvenčných zbraní, ktoré boli zazmluvnené predchádzajúcou vládou v USA, ale ešte neboli plne financované.
Prelomenie tabu však nemožno vylúčiť, keďže Duda predtým otvorene hovoril o ambícii Poľska pripojiť sa k systému zdieľania jadrových zbraní NATO, v rámci ktorého niekoľko európskych spojencov – predpokladá sa, že ide o Holandsko, Taliansko, Nemecko, Turecko a Belgicko – hostí americké hlavice a zodpovedá za ich odpaľovanie pod prísnou kontrolou USA.
„Základným problémom je, že nemáme jadrové zbrane,“ povedal Duda v októbri 2022. „Nič nenasvedčuje tomu, že by sme ich v blízkej budúcnosti vlastnili. Vždy existuje možnosť zúčastniť sa na zdieľaní jadrových zbraní. Hovorili sme s vedúcimi predstaviteľmi USA o tom, či to zvažujú. Táto téma zostáva otvorená.“
Pre väčšinu poľských analytikov boli takéto reči Dudu a bývalého premiéra PiS Mateusza Morawieckého len ich charakteristickou tendenciou fantazírovať a spriadať alternatívne virtuálne reality na volebné účely.
Ale republikánska nejednoznačnosť v otázke pomoci európskym spojencom, keby ich Rusko napadlo, potvrdzuje tento argument u niektorých západných analytikov do tej miery, že sú pripravení spochybniť dogmu o nešírení zbraní hromadného ničenia.
Tvrdia, že ak Washington opustí Ukrajinu, znepokojí to nielen Európu, ale aj ázijských spojencov USA – Taiwan, Japonsko a Južnú Kóreu –, ktorí môžu nakoniec čeliť jadrovému vydieraniu zo strany Číny a Ruska.
„Ruská invázia na Ukrajinu a hrozba Číny, že napadne Taiwan, signalizujú nový expanzionizmus zo strany totalitných veľmocí, ktoré bude ťažké konvenčne odradiť,“ napísal Noah Smith, bývalý publicista agentúry Bloomberg a populárny americký nezávislý analytik, v príspevku s podtitulom Prípad kontrolovaného, obmedzeného šírenia jadrových zbraní.
„Vnútorné rozpory v USA znamenajú, že Japonsko, Južná Kórea a Poľsko sa nemôžu spoliehať na americký jadrový dáždnik tak ako kedysi,“ dodal.
Dalibor Roháč z washingtonského konzervatívneho think-tanku American Enterprise Institute hovorí, že najlepším spôsobom, ako uistiť verných spojencov Ameriky vo východnej Európe o bezpečnosti, by bolo pomôcť Poľsku získať jadrové prostriedky na odstrašenie.
„Zatiaľ čo Donald Trump kráča k republikánskej nominácii, nad Európou visí otázka: Ako by sa mal kontinent pripraviť na svet bez NATO? Pre niektorých je odpoveďou strategická autonómia; pre iných spočíva odpoveď v obstaraní čo najväčšieho množstva výstroja americkej výroby, aby si tak kúpili dobrú vôľu u budúcej administratívy,“ napísal Roháč v časopise The Spectator.
„Jedna zrejmá odpoveď však zostala bokom – jadrové odstrašovanie. Pokiaľ ide o zabezpečenie bezpečnosti východnej Európy pred Trumpom, len málo opatrení by bolo takých účinných ako vyzbrojenie najväčšej krajiny regiónu – Poľska – jadrovými zbraňami.“
Putinova posadnutosť Poľskom
Ruská agresia na Ukrajine znásobila obavy Poľska z rizika ruského taktického útoku, ako aj neustále „rachotenie jadrovými šabľami“ zo strany Vladimira Putina a jeho rozbehnutej mediálnej mašinérie, ktorá permanentne hrozí, že Poľsko opäť vymaže z mapy.
Putin viackrát spomenul Poľsko vo svojom neslávnom rozhovore s Tuckerom Carlsonom, čo dokazuje posadnutosť a nepriateľstvo ruskej elity k západoslovanskému susedovi.
Poľsko je v Moskve často vykresľované ako poskok Washingtonu a večný nepriateľ, ktorý stojí v ceste jeho „veľkej dohode“ s Francúzskom a Nemeckom o európskej bezpečnosti, samozrejme, vrátane znefunkčnenia NATO.
Dôrazná podpora Ukrajiny zo strany Poľska napriek tomu, že obe krajiny sú v spore pre ukrajinskú poľnohospodársku produkciu, je ďalšia vec, ktorá dráždi Moskvu, rovnako ako zvýšené vojenské výdavky Poľska, ktoré výrazne prekračujú cieľ NATO vo výške dvoch percent HDP.
Menej znepokojujúca konvenčná hrozba
Poľské elity naprieč rozdeleným politickým spektrom sa už niekoľko mesiacov zaoberajú hodnotením ruskej vojenskej hrozby. Mnohí ju vnímajú ako situáciu, v ktorej je možné prehrať – ak Rusko na Ukrajine neuspeje, môže byť ochotné spustiť jadrovú reakciu, ale ak zvíťazí, môže získať odvahu otestovať NATO tým, že sa bude tlačiť na Poľsko alebo pobaltské štáty. Februárový prieskum pre poľské rádio RFM a noviny DGP ukázal, že počet Poliakov, ktorí sa obávajú, že Poľsko by sa mohlo stať ďalším ruským cieľom, sa v priebehu roka zvýšil o 16 percentuálnych bodov na 46 percent.
Aj keby Poľsko nebolo napadnuté, na to, aby poľská armáda zasiahla v mene malých susedov na severe podľa článku 5 NATO, si musia byť úrady isté, že jadrový dáždnik USA zostáva pevný. Trumpova a republikánska rozpoltenosť v otázke obrany pobaltských štátov preto zasiahla do živého.
A nejde ani tak o strach z konvenčnej vojny. Ruská armáda odhalila svoju zraniteľnosť a ostane roky ustráchaná, zatiaľ čo Poľsko spolu so západnou Európou vyzbrojujú a menia svoje oveľa väčšie ekonomiky na vojnový stav.
Minulý štvrtok poľský parlament odhlasoval pozastavenie účasti Poľska na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE), aby sa zohľadnili jeho rýchlo rastúce vojenské kapacity. Rusko od zmluvy odstúpilo minulý rok, ale roky ju porušovalo.
„Rusom bude trvať dlho, kým obnovia svoj vojenský potenciál na takú úroveň, aby riskovali plnohodnotnú vojnu so zjednotenou (západnou) alianciou,“ napísala pre týždenník Tygodnik Powszechny Justyna Gotkowska, zástupkyňa šéfa poľského vládou financovaného think-tanku OSW a popredná európska expertka na vojenské otázky.
„Kremeľ bude preto zasievať rozkol v NATO, testovať jeho jednotu a podnecovať napätie,“ dodala. Jadrové hrozby a hybridné dezinformačné kampane slúžia presne na tento účel. A získavajú si priazeň proruských krajne pravicových aktivistov na oboch stranách Atlantiku, ktorí sa teraz môžu spoľahnúť na to, že osobnosti, ako je Elon Musk, budú opakovať nepodložené ruské tvrdenia, že za vojnu môže NATO.
USA podkopávajú svoju vlastnú politiku nešírenia jadrových zbraní
Ťažko sa vyhnúť úvahe, že Trump, bohatí ignoranti, ako je Musk, a zradikalizovaná Republikánska strana zasadili neúmyselný úder základnému kameňu zahraničnej politiky USA za posledných päť desaťročí.
Nešírenie jadrových zbraní bolo mantrou USA (a príležitostným casus belli) celé desaťročia od vzniku zmluvy z roku 1970, ktorá obmedzila jadrové zbrane na Spojené štáty, Rusko, Britániu, Francúzsko a Čínu.
Cieľom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní bolo zabrániť pretekom v jadrovom zbrojení a udržať krehkú rovnováhu odstrašovania medzi Západom a Východom. Časom sa však zmluva narušila: Izrael s francúzskou pomocou získal jadrové zbrane ako prvý, po ňom nasledovali India, Pakistan a Severná Kórea.
Irak a Irán tiež vyvinuli jadrové programy, čo vyvolalo sankcie, raketové útoky na zariadenia a osudnú inváziu USA do Iraku po 11. septembri.
Bolo by skutočne ironické, keby celé toto často frustrujúce a nákladné úsilie udržať jadrové zbrane mimo rúk zlých ľudí museli spojenci USA zrušiť zo strachu, že budú sami stáť proti veľkým, nepriateľským a jadrovými zbraňami vyzbrojeným diktatúram. Poľsko, kedysi nazývané „trójskym koňom“ USA v Európe, by sa jedného dňa mohlo zaradiť medzi ne.
Text vyšiel pôvodne na webe Visegrad Insight.
