Európsky akt o slobode médií mal byť reakciou Európskej komisie na Orbánovu likvidáciu plurality médií v Maďarsku a tlak Kaczynského vlád na slobodné médiá v Poľsku.
Aj keď sa táto formulácia nenachádza v dôvodovej správe aktu, mnohé jej časti reagujú na vývoj v spomínaných krajinách.
Európsky parlament má o tomto akte hlasovať v nasledujúcich hodinách a vláda Roberta Fica so svojím návrhom na ovládnutie verejnoprávnej televízie predstaviteľom Únie pľuje do tváre.
Koniec RTVS aj nezávislosti. Vláda predstavila návrh, ako ovládne verejnoprávne médium Čítajte Nepredpokladáme, že Martina Šimkovičová strávila čo i len hodinu štúdiom tejto legislatívy. Asi ani jej kolega Tomáš Taraba, ktorý hrdo vyhlasuje, že návrh ministerstva sa nijako neodkláňa od západných modelov verejnoprávnosti.
Viceprezidentka európskej komisie Věra Jourová, iniciátorka legislatívy, sa v utorok vyjadrila, že keď sleduje situáciu na Slovensku a pripravované zmeny k RTVS, musí povedať „včera bolo neskoro“.
Východ-západ
Akt hovorí o primeranom, stabilnom a predvídateľnom financovaní, aby sa zabezpečila redakčná nezávislosť.
Vládny návrh hovorí aj o špeciálne vymedzených financiách, ktoré môže médium využiť len na vymedzené účely. Vytvára ešte silnejšiu finančnú závislosť od motivácií, vkusu a politickej agendy vlády.
Európsky akt hovorí o menovaní riaditeľa a správnej rady „transparentným a nediskriminačným spôsobom“.
Šimkovičová odovzdáva najväčšiu moc vládnym stranám, svojmu ministerstvu a kolegovi z rezortu financií, ktorí môžu navrhovať členov rady. Táto sedemčlenná rada potom namiesto parlamentu volí riaditeľa.
Predstava Únie je taká, že riaditeľ by sa mal odvolávať len vo veľmi špecifických prípadoch (povedzme ak ho pristihnú pri vážnom zlyhaní). Samozrejme, politické motivácie medzi také dôvody nepatria.
Vládna garnitúra sa ani len nesnaží maskovať zámer odvolať súčasného riaditeľa Ľuboša Machaja. Bez udania dôvodu.
Prečo RTVS?
Z vlaňajšieho prieskumu Eurobarometra vyplýva, že najnižšia dôvera občanov vo verejnoprávne médiá je práve v Maďarsku a Poľsku.
Európsky priemer je 48 percent, kým na Slovensku 46 percent opýtaných povedalo, že dôveruje RTVS. Z týchto čísiel vyplývajú dve veci: Orbán a Kaczynski zdevastovali svoje verejnoprávne médiá. Ak nebudú slúžiť ich cieľom, tak ani verejnosti.
Každý prieskum má svoje obmedzenia, ale môžeme povedať, že napriek dedičnej devastácii verejnoprávnej televízie na Slovensku RTVS má stále svoje obecenstvo. Obsluhuje aj tú časť obyvateľstva, ktorá nečíta noviny a nechodí si po svoje správy na facebook, kam Robert Fico presťahoval svoju propagandistickú centrálu.
Aj keď penetrácia facebooku je v krajine pomerne vysoká, vyše polovice populácie je na platforme aktívna, Fico stále potrebuje aj oficiálny kanál, aby sa dostal do vzdialených domácností a legitimizoval svoje útoky na politických oponentov a médiá.
Bez novinárov
Ďalšou mediálnou úchylnosťou je inštitút programovej rady – orgánu, cez ktorý môže vláda kontrolovať obsah.
Šimkovičová nepotrebovala veľa kreativity, keďže centrálne plánovaný a kontrolovaný obsah je špecialita Orbánovho mediálneho impéria. Takto riadené dielne obsahu nepotrebujú mnohých novinárov, keďže sa recykluje odkaz alebo téma, ktorú Fidesz určil ako prioritu na dané obdobie.
Na Orbánovo Maďarsko sa mnohí európski partneri pozerajú ako beznádejný prípad. Aká však bude ich stratégia smerom k Slovensku, ktoré sa teraz snaží zrekonštruovať Orbánovu cestu k autokracii aj cez ovládnutie médií?
Povzdychajú si, vyšlú signály znepokojenia a potom pôjde európska karavána ďalej? V toto Fico nepochybne dúfa.
Autokrati momentálne netestujú len únosnosť svojich voličov, ale aj citlivosť Únie na vlastné deklarované hodnoty.
Napríklad aj cez prístup k Aktu o slobode médií, ktorý momentálne nemá dostatočné sankčné mechanizmy.
