Autor je sociológ, člen iniciatívy Svet medzi riadkami
Keď v decembri 2023 generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres siahol v súvislosti s dianím v Gaze po zriedkavej diplomatickej atómovke, teda článku 99 Charty OSN, tunajšie štandardné médiá túto informáciu a uhol prakticky prehliadli.
Nešlo o malú vec. Predtým tento článok v OSN použili naposledy v roku 1989. Veľké agentúry ako Reuters alebo Associated Press či médiá ako BBC, New York Times alebo Al Jazeera si to všimli. Informácia si získala pozornosť aj v médiách na globálnom Juhu.
K nášmu publiku sa však informácia dostala až na druhý deň, prezentovaná cez filter izraelskej diplomacie. Hlasom Eliho Cohena, vtedajšieho ministra zahraničia, titulky naprieč internetom označovali Guterresa za „hrozbu pre svetový mier“.
Samozrejme, nešlo o proizraelské sprisahanie médií, také triviálne to nie je. Situácia Palestínčanov je však v tunajšom dominantnom diskurze bagatelizovaná a jej historické pozadie sa buď nevníma, alebo interpretuje smerom k izraelskej perspektíve. Akoby sme uvažovali v mantineloch, z ktorých je náročné vykročiť.
Nedokážem však nevidieť Izrael ako štát, ktorý od svojho vzniku, keď si do skrine zatvoril kostlivca, ubíja časť populácie na územiach, ktoré v rôznych formátoch okupuje, a z pozície moci koná v neprospech pôvodných obyvateľov.
A rovnako ma neprestáva prekvapovať, že Izrael tak mnohí nevidia. Čím to je, že Izrael a jeho hlbšia kritika je tabu? A čím to je, že poukázanie na útlak, ktorý ani samotní Izraelčania nepopierajú, poukazujúceho zaradí kamsi na okraj diskurzu?
Od plota k plotu, od checkpointu k checkpointu
Faktom je, že časť Palestínčanov reaguje na izraelský útlak aj odpornými, patologickými a neospravedlniteľnými spôsobmi. A ešte väčšia časť pociťuje a prezentuje voči Izraelu silnú nenávisť. Deje sa to v patologickom prostredí, situácii, kde neexistuje funkčná občianska spoločnosť a demokratická politika je z podstaty veci chimérou.
No problém celej situácie je inde. Nie je to totiž epizodická otázka a je zjavné, že na riešenie nestačia len čoraz väčšie dávky anestetík. Ide o chronický stav. No Izrael zásadne nemenuje pôvodné príčiny, len predpisuje čoraz silnejšiu symptomatickú terapiu. A naša verejná diskusia na túto tému nieže nereaguje, ale akosi automatizovane stojí na strane Izraela.
Epizóda prebiehajúca v Gaze v závese so Západným brehom pripomína dystopický film. Izrael v rámci kolektívnej odplaty, ktorú obhajuje nutnosťou obrany, bombami preháňa milióny civilistov krížom-krážom po Pásme, asi ako z Petržalky do Devínskej Novej Vsi a odtiaľ do Ružinova. Od plota k plotu.
Prvý plot tam postavil Izrael ako jedno z anestetík proti bolesti spôsobenej kostlivcom v skrini. Druhý vztýčil Egypt, ktorý sa bráni prenosu problémov, ktoré si v tej skrini Izrael kultivuje.
Silnejšej strane sporu pri jej ťažení nie sú cudzie ani barbarské postupy: desiatky tisíc mŕtvych a hlad kolektívne uvalený na civilistov v Gaze či apartheidné postupy na Západnom brehu. Celá situácia sa tak točí v špirále násilia.
Všimnime si – a je to vzorec –, ako sa v priebehu desaťročí menia životy Palestínčanov. Obyvateľov Gazy Izraelčania pred časom odrezali od sveta a zobrali si kľúče. S dôvetkom, že Izrael odtiaľ odišiel, takže si za svoju situáciu môžu sami.
Na Západnom brehu sa zas jeho pôvodným obyvateľom svet postupne zmenšuje od checkpointu k checkpointu. Zároveň im izraelskí osadníci podľa ľubovôle a bez odporu okupačných silových zložiek zaberajú pôdu pod nohami. Osadníci na nich bežne pľujú a celkovo sa k pôvodným obyvateľom správajú ako k podľuďom. Zmeny pritom vidieť aj voľným okom na mape – palestínske územia sa čoraz viac drobia. Respektíve, drobí ich Izrael a jeho osadníci.
Izrael v priebehu času zvyšuje dávky koloniálneho útlaku. To však vedie k potrebe vytvárať ešte vyšší tlak. Možno tak činia v predstave, že tak konečne dosiahnu iné, lepšie výsledky. Ale predovšetkým tak činia, aby ten útlak udržali.
Ako štát to dostali do vienka. A v skutočnosti to smeruje, zaiste skôr nevedome než vedome, ku konečnému riešeniu. A naše prehliadanie im v tom pomáha.
