Autor je spisovateľ a teológ
Reláciu Večera s Havranom robíme desiaty rok. Vystriedali sa v nej tisíce hostí, hovorilo sa v nej štyrmi alebo piatimi jazykmi, položil som, na základe hrubého odhadu mojich kolegov, viac ako pätnásťtisíc otázok. Ani po desiatich rokoch ma neprestane udivovať, koľko talentovaných, vzdelaných a odhodlaných ľudí na Slovensku žije.
Nie všetci odišli a nie všetci chcú odísť. Nemajú tu len svoje rodiny, ale aj prácu a mnohí z nich, v našom prípade väčšina, spojila osobnú aj profesionálnu budúcnosť so Slovenskom.
Pretože to je náš domov, tu žijeme, tu chodievame v lete do našich hôr a na naše jazerá. Neutekáme každý víkend do púšte ako zakomplexovaní milionári s mentalitou amazonského Indiána, ktorého očarí zrkadielko a koráliky od jezuitského misionára.
RTVS nie je to, čo si myslí Andrej Danko
Všetko toto, stretnutia s tisíckami ľudí nielen v štúdiu, ale aj v krajine tvarovanej a vnímanej cez prácu a tvorbu ľudí, ktorí zostali mimo hlavného mesta, bolo a je možné iba vďaka tomu, že RTVS je televíziou, ktorá ešte stále chápe, aké dôležité je pestovať a kultivovať Hrebendovu doktrínu neustáleho vzdelávania verejnosti, šíriť poznanie o zaujímavých a inšpiratívnych ľuďoch.
Ani raz za dlhý čas existencie relácie som sa nestretol s niečím, čo by sa dalo nazvať tlakom, nátlakom alebo snahou ovplyvňovať výber hostí či dramaturgiu. Rozhlas a televízia Slovenska je napriek tomu, čo si o nej myslí spupný a nevychovaný Andrej Danko, profesionálnou firmou, kde ostávajú pracovať ľudia s platmi v cene jedného jeho šoférskeho koňaku.
Čo zaráža najviac, nie je nekonečná hlúposť a primitivizmus, ale spôsob, akým Danko, Taraba, Michelko hovoria o práci iných ľudí, o ich profesionalite a výkone. Nie v Abú Zabí ani na úteku v Bosne, ale o ľuďoch, ktorí každý deň zabezpečujú vysielanie, tvorbu a vývoj nových formátov, pretože to je jednoducho ich práca. Nemôžu inak a nie sú v dépéháčkarskom karuseli, ani ich nikto nepozval do nástenkového tendra. A toto je vlastne najbolestivejšie.
Niekoľko mesiacov sa po chodbách RTVS šíri neistota. Robia tam stovky, tisíce ľudí. Majú deti, hypotéky, majú faktúry a záväzky a do toho počúvajú nevychovanú drzú svorku, ktorej vedúci so štyrmi percentami v prieskumoch sa prihovára svetu ako Džingischán.
