Generálny riaditeľ Českého rozhlasu René Zavoral nemá úplne povesť najstatočnejšieho šerifa schopného odolávať politickým tlakom, ktoré jeho funkcia prináša.
Takže nás tu v Českej republike všetkých trochu prekvapilo, že to bolo práve Zavoralovo vedenie verejnoprávneho rozhlasu, ktoré tento týždeň prišlo s vyhlásením: „Kroky slovenskej vlády v nás vyvolávajú hlboké obavy o osud verejnoprávneho vysielateľa a demokracie na Slovensku... Český rozhlas vyjadruje podporu súčasnému vedeniu RTVS i všetkým slovenským kolegom a má veľké obavy o to, aby sa tradičné hodnoty média verejnej služby nestali na Slovensku v budúcnosti len nástrojom politického zadania.“
Bodka. Sú to silné slová a ja, ak mám byť úprimný, čakám oficiálny protest slovenskej vlády, ktorá je v poslednom čase na akékoľvek názory z Česka dosť alergická.
To, čo sa teraz deje okolo verejnoprávnych médií na Slovensku, sleduje česká verejnosť s napätím. Jedna časť, povedzme tá momentálne vládnuca, s obavami, aby sa niečo podobné náhodou neodohralo aj v Česku po tom, ako sa moci znovu ujme hnutie ANO Andreja Babiša spolu s populistickou proruskou SPD Tomia Okamuru, ktoré majú presne niečo také v pláne.
Český rozhlas aj Česká televízia , dve samostatné a napriek všetkým výhradám rešpektované inštitúcie tuzemskej demokracie, sa stali predmetom politického boja už dávno – niekedy pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď sa ich prvýkrát neúspešne pokúsili ovládnuť vtedy vládnuce strany opozičnej zmluvy, ČSSD Miloša Zemana a ODS Václava Klausa.
Teraz si na ne brúsi zuby Andrej Babiš, ktorý otvorene sľubuje, že zruší koncesionárske poplatky a bude verejnoprávne médiá platiť zo štátneho rozpočtu, čo je vždy prvý krok k ich úplnému ovládnutiu.
Vládna koalícia to odmieta, lenže ani jej politici nehýria aktivitou, aby Českému rozhlasu a Českej televízii zaistili jasnú perspektívu. Návrh na minimálne zvýšenie poplatkov, ktoré sa v prípade televízie nemenili od roku 2008 a zotrvávajú na smiešnej sume stotridsaťpäť korún mesačne, teda asi päť eur, síce oznámili už vlani v septembri, ale skepsa je v tomto prípade namieste. O rok a pol sú voľby a hoci má ísť o zvýšenie o jediné euro mesačne, zvedie sa oň ešte ľúty boj, ktorého výsledok zďaleka nie je vopred daný.
Peniaze vždy predstavujú najspoľahlivejší bič na nezávislé médiá. Na Slovensku rovnako ako v Česku. Vlastne tu ani nepotrebujeme vlastného Fica a Šimkovičovú – české verejnoprávne médiá môžu efektívne zlikvidovať aj tí, čo sa k ich podpore inak tak ochotne hlásia.
