Udalosť SR
Azda ešte symbolickejší akt než zrušenie špeciálnej prokuratúry sa dá čítať ako, povedzme, (pred)veľkonočná deklarácia Fica IV, že na ceste k sebe podobnejšiemu spoločenskému usporiadaniu je pripravený ísť aj cez mŕtvoly. Teda s vysoko vztýčenou hlavou, bez bázne a hany do zápasov s opozíciou, nezávislou analýzou i – najpodstatnejšie – Európskou úniou.
Premena RTVS na orgán vlády a strany je systémový príznak, že po štyroch mesiacoch je kontrarevolúcia v druhej fáze, ktorú – okrem iného – charakterizuje čoraz slabšia potreba predstierať demokraciu a právny štát.
SR II
Ide o hubu.
Už to tu raz povedané bolo, ale veľmi sa chce priklincovať. S Lavrovom a RTVS sa akoby spod zeme vo veľkých počtoch vyhemžili „prebudení“, keď mnohí mazaní, aj pomazaní (žiadni dezoláti!) začali zrazu, takmer z ničoho, vizionovať desy-besy, obavy a výstrahy, že – zrazu – ide o hubu, čiže právny štát, demokraciu, zahraničnopolitickú orientáciu (geopolitické ukotvenie) atď.
Výborne, skvelé. S prirovnaniami k Mečiarovi, normalizácii (?) atď. by síce mohli byť opatrnejší (od mantinelu k mantinelu), ale podstatnejšie je iné. Niežeby sa Korčok dosiaľ dosť nevymedzoval voči koalícii. Vymedzuje.
„Woke“ s Lavrovom a Šimkovičovou je však príležitosť aj pre Korčoka dodať kampani naliehavosť a dôrazy so zosilneným, priamočiarym posolstvom. Prezidentská voľba je existenciálna otázka. Ide o slobodu, demokraciu, ľudské práva, prosperitu, o hubu, o všetko. Pričom Pellegrini je viac ako podržtaška. On je Ficov nástroj na mocenskú hegemóniu nad celým štátom.
Správny krok
Sankcie pre narušiteľov ruských sankcií.
Jasné, pravidlá, ktoré práve prijal Európsky parlament, majú symbolickú hodnotu. Zelenského a celú Ukrajinu ubezpečujú, že obchádzanie sankcií, na ktorom sa (vo veľkom) zúčastňujú aj v EÚ registrované firmy, Únia trpieť nechce a nebude.
Vážny problém akurát je, že to musí schváliť aj Rada (autor nevie, či právo veta platí v tomto prípade) a jednotlivé štáty následne implementovať do domácej legislatívy. (Rok, dva roky, tri roky?) Gesto si zaslúži chválu, ale neuveriteľné administratívno-legislatívne komplikácie fakticky zaručujú, že to Ukrajine napokon nepomôže.
Precenená udalosť
Princezná Kate.
K ohromnému množstvu vecí, ktorým autor nerozumie, sa v týždni pridal aj globálny humbug okolo zmanipulovanej (či čo s tým robili) rodinnej fotografie princeznej z Walesu. Autor netuší, čo je to instagram či facebook, ale toľko vie, že v histórii sociálnych sietí, odkedy existujú, sa tváre, ktoré neboli upravované, „preeditované“, vyskytli asi štyri.
Dobre, môžete povedať, že viete o siedmich, ktorých sa nedotkol photoshop. Nechce sa veriť, ale hádať sa nebudeme. Aj tak však: ako môže byť dôvod na celosvetové pohoršenie, keď si dizajn (ešte po operácii, v rekonvalescencii) vylepšuje globálna celebrita?
Aha. Po postupe Arsenalu do quarterfinals Champions League (utorok) sa v médiách objavila fotka celého mužstva, v pozadí s trofejou Champions League. Keďže Arsenal nikdy CL nevyhral, fanúšikovia Liverpoolu hneď upozornili, že ten, kto v pozadí drží pohár a nevidieť mu tvár, je – Jürgen Klopp.
Koláž ako sviňa, ale škandál? Prečo, načo by bol? To je akože dezinformácia, či čo?
Neudalosť týždňa
Defilé prezidentských kandidátov.
Promenádu väčšinou bezprizorných tvorov – väčšinou trikrát podčiarknuté – od televízie do televízie, kde s nimi moderátori (-ky), ktorí sa berú vážne, preberajú veci, o ktorých tí ani oní nemajú poňatie, by si mala dobre pozrieť jedna sudkyňa z Popradu.
Zistila by (zrejme s úžasom), že prezidentskú kampaň absolvujú existencie, ktorých métou nie je palác – vedia, že nič nad dve-tri percentá v prvom kole im nehrozí –, ale sebaprezentácia, inzerovanie čohosi, čo s danou osobou nejako súvisí, zviditeľnenie akejsi srdcu blízkej agendy a tak ďalej. Môže to byť aj reklama nejakej spoločnosti – napríklad KTAG.
Tvrdiť, že Kiska vstupoval do kampane s inou pohnútkou, ako stať sa prezidentom, sa isteže nedá a ani nebudeme. Keby to však predsa tak bolo, nikto mu nemôže dokázať, že zviditeľnenie KTAG nebolo konštitučným zámerom jeho kampane.
