Autor je bezpečnostný analytik centra Evropské hodnoty
Čo môžeme ako najbližší spojenec Slovenska robiť, keď sa jeho vláda rozhodne pracovať pre nepriateľa a priamo nás tak ohrozovať?
V nedávnom článku som opísal päťbodovú škálu zrady, kam až môže slovenský premiér Robert Fico zájsť pri prerode na spojenca Ruska.
V medzinárodnej diplomacii a spojeneckom vyjednávaní máme ako Česko niekoľko pák a nástrojov, ktoré môžeme aktivovať. Prvým bodom každej stratégie musí byť identifikácia hlavného cieľa, teda čo je záujem, ktorý presadzujeme.
Našimi strategickými záujmami sú podľa Bezpečnostnej stratégie ČR „bezpečnosť a stabilita v euroatlantickom priestore“, „silná akcieschopná a súdržná Severoatlantická aliancia (...) schopná odstrašiť a ubrániť sa aj technologicky vyspelému protivníkovi“, teda Rusku. Usilujeme sa o „nezávislú Ukrajinu, pevne ukotvenú v euroatlantických štruktúrach, schopnú odolávať ruským mocenským zámerom“.
Ak bude slovenská vláda pokračovať v glorifikácii Ruska, v politických útokoch na Ukrajinu, v explicitnom klamaní o tom, že Česko „podporuje vojnu“ (v zmysle, že si ju údajne prajeme), alebo faktickej snahe o destabilizáciu NATO, potom slovenský štát koná nepriateľsky proti záujmom Českej republiky.
Sme susedia, ale už nie sme kamaráti
Predstavme si eskalujúcu desaťbodovú škálu možností, ako môže česká exekutíva reagovať:
