Autor je politológ, zameriava sa na výskum krajnej pravice
Iniciatíva Mladí proti fašizmu nedávno zverejnila video , ktoré kritizuje avizované redistributívne politiky Smeru a začína sa slovami „Bohatí ľudia nie sú problém, ale riešenie“.
Pripomenulo mi to kauzu dvadsaťtisícových hodiniek Roberta Fica, ktorého preto ako nominálne ľavicového sociálno-demokratického politika ironicky kritizovali nielen niektoré slovenské médiá, ale aj viacerí slovenskí ľavičiari.
Túto kritiku vtedy s dôvtipom a sarkazmom glosoval jeden môj český známy, ľavicový politológ z Karlovej univerzity v Prahe, slovami, že objektom kritiky ľavice nemá byť to, že niekto vlastní dvadsaťtisícové hodinky, ale to, že také hodinky nevlastníme všetci.
Inými slovami, Mladí proti fašizmu majú pravdu v tom, že bohatí ľudia naozaj nie sú problém – problémom je skôr to, že nie všetci ľudia sú dostatočne bohatí, alebo inak, že dosť veľa ľudí je chudobných.
Azda najevidentnejším dôkazom tejto skutočnosti sú v globálnom kontexte stále sa prehlbujúce sociálne nerovnosti medzi bohatými a chudobnými, ktoré predstavujú jednu z hlavných výziev pre demokratické spoločnosti 21. storočia. Ich následky však strana Smer za dvanásť rokov svojich vlád nielenže nijakým zásadným spôsobom nezmiernila, ale asi sa viacerí zhodneme, že z hľadiska vývoja slovenskej demokracie je v súvislosti s aktuálnou politickou situáciou u nás tento fakt tým menej akútnym problémom smeráckej politiky.
Skutočným problémom Smeru je dnes niečo úplne iné, konkrétne jeho autoritárske tendencie a snaha o demontáž a ovládnutie nezávislosti demokratických inštitúcií podľa vzoru orbánovského Maďarska, ktoré sú výsledkom jeho niekoľkoročnej postupnej radikalizácie smerom ku krajnej pravici.
