Podobenstvo „ani nahý, ani oblečený“ asi najvhodnejšie zobrazuje situáciu, keď Richard Sulík z politiky trochu odchádza, ale trochu aj neodchádza.
Ohlásenie, že o tri roky (!!) bude kandidovať do NR SR, je dokonale nezrozumiteľné (načo?). Môže to však byť čosi ako predbežné opatrenie Sulíka, aby mu neprischlo renomé politického dôchodcu, ktorý – klasika – končí kariéru v EP. Na strane druhej, post čestného predsedu by nemal pointu, keby chystal takpovediac úplnú deaktiváciu. No aj keby chystal, pre Gröhlinga bude zložité emancipovať sa od predchodcu zakladateľa.
SaS má po pätnástich rokoch nového predsedu, je ním Branislav Gröhling Čítajte Konštitučným dôvodom vzniku Slobody a solidarity bola snaha Sulíka presadiť svoju „vlajkovú loď“ – odvodový bonus. Bez toho by SaS neexistovala. Sulík si akurát neuvedomil, že jeho (ultra)radikálna reforma, ktorá by rozbombardovala celý dovtedajší odvodový systém, je politicky nepriechodná. Zabetónovaný a zacementovaný ešte i v krajine s nálepkou – vtedy ešte – „reformného tigra“, veď Sulíkov bonus nevykoľajila ani akási ľavica, ale SDKÚ. Prizmou dôvodu, prečo vznikla, je SaS neúspešná strana.
Nie jedine jeho vina, ale veľké strategické zlyhanie Sulíka bolo obetovanie Radičovej vlády na oltár eurovalu. Libertariánsky fundamentalizmus mu znemožnil zmieriť sa s politologickou trojčlenkou, že val bude odhlasovaný tak či onak.
Keďže – a preto nielen jeho vina – zjavnejšie než zjavné bolo, že Dzurinda sa dohodne s Ficom na predčasných voľbách. Euroval nebol vôbec potrebný, len otázku času robilo z pádu koalície množstvo konfliktov a čoraz komplikovanejšie spolužitie Dzurinda/Radičová.
Naopak, hlasom pudu sebazáchovy SaS bol odchod z koalície vedenej šialencom. Sulík opäť zlyhával až v ďalších mesiacoch, keď ani divá sviňa nerozoznala, či vo vzťahu k menšinovej vláde je SaS chlapec, alebo dievča. Na vyhlásenie, že medzi kľúčové príčiny protištátneho výsledku volieb patrí aj hermafroditizmus SaS, si autor netrúfne, ale zvádza ho to poriadne.
Armáda exulantov i vyhnancov napovedá, že SaS mala nesmierne konfliktogénneho lídra. To však mohlo vyplývať aj z toho, že autonómnych osobností, ktoré svoje nesúhlasy a menšinové názory nepotláčali a artikulovali, je v SaS zrejme viac než je slovenský stranícky priemer.
Keďže libertariánsky izolacionizmus je otcom i matkou geopolitickej dezorientácie Sulíka, na rošáde v SaS vôbec najpodstatnejšie tu a teraz je, že Gröhlingovi odovzdáva stranu, ktorá vo vnútornej i zahraničnej politike stojí na správnej strane dejín. (S odpustením za klišé, ale nič výstižnejšie autor nevymyslel.)
