Vzhľadom na váhu moratória by bolo nevhodné v negatívnej konotácii spomínať ktoréhokoľvek kandidáta, ale istou mimoriadnou schopnosťou disponujú aj iní politici Hlasu. Máme tým na mysli schopnosť popieraním nejakého tvrdenia predvídať presne opačný vývoj.
To je užitočné ako systém včasného varovania. Napríklad keď podpredseda vlády pre eurofondy Peter Kmec pred šiestimi týždňami poprel ohrozenie zdrojov z plánu obnovy, bolo zrejmé, že sa deje niečo nepríjemné. Niežeby prepadli, ale posunuli sme sa do fázy, keď podľa neho Európska komisia „žiada vysvetlenia“.

No a o tom, že tie vysvetlenia žiada dosť nástojčivo a s nezanedbateľným znepokojením, svedčí aj nervozita, s akou premiér Robert Fico a jeho „urválkovia“ siahajú po svojom tradičnom obviňovaní protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Michalom Šimečkom.
Ficove lži sa síce dajú identifikovať podľa toho, že hýbe perami, ale nateraz ho nebudeme súdiť a pripomenieme si, čo je najslabšie miesto Roberta IV. Skúseného: peniaze.