Keby sa dalo konštatovať len, že „prišla nová doba, hosť vyhadzuje vrchného“, bola by ešte celkom radosť žiť. Naša nová doba však prináša situácie, že všakovakí kriminálnici sa spolu s novými mocipánmi vyškierajú policajtom a prokurátorom.
No hrkútanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka s medzinárodne hľadaným extrémistom Bombicom, hrdým objektom iba troch zatykačov, vysiela predsa len širší odkaz.

Že spoločenské roly sa po voľbách vymenili, vieme, tam si len zopakujeme učivo.
Osoba v hľadáčiku orgánov činných v trestnom konaní, ktorá sedí vo Veľkej Británii s monitorovacím zariadením a čaká, kedy ju vydajú do krajiny, ktorej je občanom, sa reálne nachádza v postavení holuba odchyteného ornitológom. Nie je to nič viac.
A je krása-nádhera, že na takéto čosi sa musí spoliehať (ne)jedna odborná nula, ktorá okrem straníckej knižky nemá za sebou ničovaté nič a doteraz sa okrem lojálnosti k ruke, ktorá ju kŕmi, nepredviedla ničím výnimočným, ak nerátame pozoruhodný nedostatok bazálnej výchovy, inak zvanej aj detská izba.
Isteže tento spolok bude naznačovať, že teraz má moc v paprčiach a ak je niekto ich srdcu milý, nemá už žiadne starosti s nejakými trestnými konaniami, lebo Ficovmu valcu sa podarilo rozmlátiť špeciálnu prokuratúru. O tom však ešte stále nerozhodujú oni.