Hneď po tom, ako priznáme, že vláda Fialu je sympatická – a nielen pre ukrajinskú politiku –, sa žiada vyhlásiť, že vyvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu s „petitom“, že Babiš zháňa informácie zo súkromia ministra Lipavského, je prestrelená „účelovka“.
Keby táto téma spĺňala minimálne „vyhlasovacie“ kritériá, snemovňa by sa mimoriadne zvolávala každý druhý týždeň.
Dávať za pravdu Babišovi je hriech, ale vyhľadávanie informácií z otvorených zdrojov ozaj nie je etický problém. Isteže, zo súkromia to problém je, ale nie výnimočný prešľap hodný osemnástich hodín (toľko to bolo) politického rečnenia.
Po tejto kritike sa však nedá ubrániť pochvale. Keďže Babiš si chcel zriadiť „zložku“ na ministra z dôvodu, že ten ho označil za „bezpečnostné ohrozenie“ štátu, rozvinula sa široká debata, v akej situácii a za čo je možné o kom a kedy vyhlásiť, že je bezpečnostným rizikom.
Predstavitelia koalície sa zhodovali, že bezpečnostné riziko môžu byť aj reči z úst politikov. Opozičná argumentácia bola, že iný názor, než má koalícia napríklad na vojnu na Ukrajine, je sloboda slova. No.
