Pellegrini vyslovil aj skutočnosti, s ktorými sa dá plne súhlasiť (komentár)

Kým zapadlo slnko nad povolebnou nedeľou, obaja kandidáti sa pustili do práce. Veľmi správne.

Kým jeden sa pobral medzi ľudí – na Námestie slobody ich prišlo odhadom osemtisíc –, druhý nevykročil z komfortnej zóny, diskusiám sa (pozor, prekvapenie) vyhol, ale v snahe ukázať, že je nažive, nahral video na facebook.

Strih toho videa asi nemalo byť vidno, tento drobný estetický problém sa dá odstrániť použitím viacerých kamier.

Treba poctivo priznať, že Peter Pellegrini vyslovil aj skutočnosti, s ktorými sa dá plne súhlasiť. Toto je ich úplný výpočet: poďakovanie občanom za to, že sa zúčastnili na prvom kole prezidentských volieb, „šiesteho apríla si tak každý z vás bude odpovedať na jednoduchú otázku: chcem za prezidenta Petra Pellegriniho alebo Ivana Korčoka“ a tvrdenie o čare demokracie, že (výsledok) závisí od každého jedného voliča.

Oslovenie „vážené Slovenky, Slováci, milí spoluobčania“ je nežným náznakom, že menšiny sú ešte stále tí-ktorých-meno-sa-nevyslovuje a sústredenie sa zameriava na väčšinu. (Mlčiacu.)

Niežeby v tomto smere prázdna nádoba mala nejakú osobnú preferenciu, je to len cielenie na voliča, ktorý máva Harabinovi na rozlúčku. (Cítime všetci to napätie, koho sa rozhodne odporúčať takmer trojpercentný Krisztián Forró?)

A potom je to už len horšie a horšie. Výhodou však ostáva, že je to všetko dôkladne otrepané.

Pellegrini chce byť prezidentom pre ľudí (nie teda pre mačky, ako sa mnohí doteraz nazdali). Nechce potľapkať po pleci z Bruselu či z Washingtonu (ale z Moskvy, ako sa mnohí nazdávajú ešte stále a aj naďalej budú).

Chce pokoj. To si žiada aj pochvalu, lebo konečne zadefinoval, čo to znamená: ťahať s vládou za jeden povrázok, veď predsa vláda tvrdo pracuje pre ľudí, čo je aj sviežo vtipné.

Keby si niekto myslel, že je už trošku aj pod úroveň napríklad tvrdenie o zahraničí, ktoré bude rozhodovať o našom postoji k vojne, či o kultúrno-etických otázkach, tak nie. Pod úroveň tu nie je už vôbec nič.

No divák je opäť okašlaný: toto je všetko? Kde je poriadna klamárska antikampaň, do psej matere? Nikto nedá aspoň na letáčiky, že slovenských vojakov na Ukrajinu si nedáme a cudzích nechceme? Tu už nikto poriadne nepracuje.