Nejaké nahé fotky z detstva máme asi všetci. Na niektorých spíme s otvorenými ústami alebo nechápavo hľadíme do objektívu s rúžom v ruke a zamazanou tvárou. Inde zas vydesene plačeme na kolenách cudzieho uja v maske Mikuláša.
Pri niektorých by bolo najlepšie, keby ani nevznikli. Keď však už existujú, sú aspoň odložené v skriniach našich rodičov.
Je mi smutno, keď vidím dnešnú generáciu detí, ktorá v tínedžerskom veku zisťuje, že ich doterajší život je zmapovaný na sociálnych sieťach. A že za to môžu ľudia, ktorým by mali dôverovať najviac.
„Deti sú na sociálnych sieťach zdieľané odmalička,“ skonštatovala v podcaste Ľudskosť rodičovská poradkyňa Zuzana Vašková. „Rodičia sa zvyknú podeliť o fotku ultrazvuku a potom od prvých momentov dokumentujú celé detstvo. Niektorí si, žiaľ, neuvedomujeme, aké to môže mať v budúcnosti následky.“
Diskusia o takzvanom sharentingu (nadmernom rodičovskom zdieľaní) na Slovensku zatiaľ takmer neexistuje. V niektorých iných krajinách pritom už pokročila natoľko, že ju riešia aj tamojšie úrady.
Dôvodom sú následky sharentingu a jeho dopad na sebaobraz detí, na ich prežívanie, mentálne zdravie a ich dôveru k rodičom, ktoré sú preukázateľne negatívne a komplikujú deťom a mladým ľuďom život.
Uverejňovaním fotiek si rodičia riešia veľa potrieb, niekedy je to osamelosť, inokedy chuť na trochu pozitívneho ohlasu a niekedy sa chcú jednoducho len zapojiť do trendu, ktorý vidia na sociálnych sieťach.
Influencerstvo rodičov však dospelo do bodu, keď sú deti zapájané aj do prezentácie produktov, za ktoré ich rodičia inkasujú peniaze. A kým napríklad vo filmovom priemysle detská práca podlieha reguláciám, sociálne siete u nás zatiaľ nikto nerieši.
Samostatným problémom je, keď sa dieťa narodilo ľuďom aktívnym v politike či šoubiznise, ktorí si svoj verejný profil budujú aj s pomocou roztomilých fotiek svojich potomkov.
Rodičov, ktorí majú nižšiu citlivosť pre ochranu súkromia a dôstojnosti svojich detí, preto budú vo Francúzsku či v USA usmerňovať zákony. Za ich vznikom stojí jednoduchá myšlienka: deti nie sú internetový obsah. A získavať cez vlastné deti pozornosť, pozitívne reakcie, politické preferencie či peniaze nie je v poriadku.
Deti sú ľudia, majú svoju dôstojnosť a práva a je úlohou nás dospelých tieto práva napĺňať a chrániť.
