Prezident je v našom systéme zarážka vo dverách

Autorka je dídžejka a hudobná producentka

Kaviareň sa cez víkend potľapkala po chrbte. Až do druhého kola volieb sa môžeme tešiť, že to s našou guberniou možno nebude také zlé. Dokonca to nie sú ani najhoršie prezidentské voľby!

Samozrejme, to platí iba s veľkou dávkou naivného optimizmu, keď sa tvárime, že Harabin neexistuje a že jeho voliči by Pellegriniho hneď katapultovali na prvé miesto. Kaviareň však dúfa v dostatočnú homofóbiu ví-ťa-zov a idiotsky sa sama stáva homofóbnou, keď vyťahuje túto kartu.

Predstavte si, že sa v druhom kole ocitne Fico a Pellegrini – tak sa v roku 2004 ocitli v druhom kole „Ičo“ Gašparovič a „Mufty“ spánombohom Mečiar. Matadori HZDS a všetci, ktorí sa v deväťdesiatych rokoch oprávnene báli, či neskončíme ako v Lukašenkovom Bielorusku, volili Gašpiho, hoci málokto z jeho voličov ho chcel za prezidenta. No Mečiara sme chceli ešte oveľa menej.

Slovensko je stredoeurópsky tiger vystavený v múzeu frustrácie a naplnený nenaplnenými snami o prosperite a pokroku.

Po prezidentskom dôchodku svojho času túžil aj Mufty 2. Aj keď z dnešného pohľadu by sa o boxerskom spevákovi dalo hovoriť skôr ako o alfa verzii Roberta Fica. Nevyšlo mu to ani ako ústavnému sudcovi, a keď sme ho z námestí poslali do opozičného vyhnanstva, Fico sa vrátil ako Sauron z Pána prsteňov.

Nechceli sme Mečiara ani Fica, paradoxne sme však mohli mať od Fica svätý pokoj. Jeho ego však neznieslo prehry, zvolil si temnotu ultrapravicovej dezolé scény, modernú sociálnu demokraciu nahradil overenou komunistickou totalitou, a kým v predošlých vládach celkom benevolentne doprial demokratickým inštitúciám ako verejnoprávne médiá či nezávislí novinári, aby fungovali, červené mafiánske oko dnes likviduje RTVS, jeho ministerskí eštokrati si podávajú ruky s trestne stíhaným hoaxerom a podržtaškovia kandidujú za prezidenta.

Zuzana Čaputová ukázala, že politika sa dá robiť čestne, slušne a dobre, ale aj to, že takíto ľudia rýchlo vyhoria. Mordor nevyhovuje každému, a ak z politiky sám neodíde, postupne sa premení na niečo, proti čomu do politiky vstupoval.

Čaputová je dnes posledným symbolom Slovenska zakotveného v Európe a bojujúceho za slobodu, nezávislú od ruských imperiálnych potrieb. Napriek tomu prezident je v našom systéme prinajlepšom zarážka vo dverách, ktorá valiacu sa hordu nezastaví, iba spomalí.

Neviem, ako nazvať opak Nežnej revolúcie, ale Pellegriniho víťazstvo by Ficovi umožnilo takú deštrukciu demokratických inštitúcií, o akej babky demokratky ani nesnívali.

Rusi jasne ukázali, čo si myslia o demokratických ambíciách Ukrajincov a Bielorusov, lukašenkizácia smerom na západ je znovu na stole a transatlantické demokracie možno rátajú svoje posledné dni.

Skúsme to však aspoň spomaliť. Za demokraciu, Korčok po Korčoku.