Voľbu Korčoka v „harabinoidnom“ svete nikto nezvažuje (komentár)

Napriek tomu, že v prvom kole KDH urobilo slušnú prácu, šíria sa zvesti, že Ivan Korčok má na konzervatívnom krídle stále problém. Keďže, a žiaľ, okrem Holečkovej, Mikloška a spol. tu pôsobia proroci a vierozvestcovia, ktorých charakterizuje a definuje hodnotová bezprizornosť.

No. Ten istý problém má aj Peter Pellegrini, keďže tak ako sa v jednom konzervatívnom poli rieši dilema „Korčok alebo nič“, v druhom, tom horšom, sa deje to isté v bledomodrom: „Pellegrini alebo nič.“

A hoci nikto nevie, na ktorej strane sa „nič“ (zostanem doma) presadí viac a na ktorej menej, zásadné je, že celý akože konzervatívny „dilemomat“ sa deje v priestoroch, ktoré sa očakávalo, že celé zaberie Pellegrini.

Alebo je tu niekto, kto očakával pre Korčoka podporu napravo od KDH? A naopak, žiadna dilema sa nekoná naľavo od Korčoka.

Korčokov „projekt“ obrátiť sa priamo na voličov Harabina je deravý. Voľbu Korčoka totiž v „harabinoidnom“ svete nikto nezvažuje. (Nechytajte za slovo, výnimky sa nájdu všade.)

Voľbu Korčoka zvažujú tí, ktorí prvé kolo vynechali. Poučenie znie, že pravá cieľovka nie sú „harabinoidi“ a iné krajnosti, ale pomerne široká vrstva dosiaľ „neangažovaných“ najmä z dôvodu, že necítila dostatočnú motiváciu.

Optikou 5. apríla celkom podložene vyzerá úvaha, že Harabinov volič pochádza z antipolitických, prípadne antiestablišmentových kruhov, ktorý nechodí k volebným urnám vôbec alebo len „sviatočne“. Nezávisle od veku – môžu to byť praví, nefalšovaní prvovoliči.

Pritom vcelku overená je skúsenosť, že jedna vec je dni a hodiny riešiť dochádzku na druhé kolo na internete – čo sa teraz vraj zhusta deje – a celkom iná vec je dôjsť po svojich až k urne.

To sme však aj my došli ďaleko. Pôvodne sa chcelo povedať čosi iné, podstatnejšie. Proroci, vierozvestcovia a ich klienti, ktorí pri voľbe hlavy štátu berú ako kľúčovú a relevantnú os delenia z kultúrnej vojny, sú „konzervatívci“ v úvodzovkách.

Rozhodovať sa v kauze Korčok/Pellegrini/nič na pôdoryse LGBTI, gender-transgender, „jeden muž a jedna žena“ atď. nie je demokratický konzervativizmus, ale čistý extrémizmus.

To je výzva pre mainstream, aby sme na Slovensku neohlúpli až do tej miery, že to, čo predstavujú v politike napríklad Krajniak, Machala, Danko (hahaha), sa bude písať bez úvodzoviek, a tak miasť verejnosť.