Korčok zakopáva o príbeh prozápadných demokratov

O výsledku môže rohodnúť falošná predstava Petra Pellegriniho ako Michala Kováča.

Radosť z víťazstva Ivana Korčoka v prvom kole kazí výsledok Štefana Harabina a skutočnosť, že dve tretiny Harabinových voličov vyjadrili ochotu podporiť Petra Pellegriniho . Pre Korčoka bude preto dôležité pritiahnuť do volebných miestností prozápadných voličov, ktorí v prvom kole zostali doma. To sa môže podariť, ak budú prípadné Pellegriniho víťazstvo vnímať ako vážny problém, či dokonca hrozbu pre demokraciu.

V snahe mobilizovať týchto ľudí Korčok paradoxne zakopáva o príbeh, ktorý vytvárali samotní prozápadní demokrati. Pre aktualizačný moment si ho stručne pripomeňme.

Po páde Hegerovej vlády sme si pozreli prieskumy preferencií a zistili, že len ťažko sa bude dať poraziť Fica bez pomoci Pellegriniho. Približne v tom čase sa začali objavovať rôzne dobre mienené rady: prozápadní demokrati musia byť k Pellegrinimu ústretoví a mali by uňho oceňovať každý náznak dobrej vôle.

Odchod Pellegriniho a jeho ľudí od Smeru sa väčšinou interpretoval ako rozkol v hodnotách a politickej vízii, popritom sa posilňovali tézy, že v Hlase budujú modernú sociálnu demokraciu západného strihu. Pellegrini bol označený za nádej pre slovenskú demokraciu.

Po parlamentných voľbách však pragmatické myslenie postavené na prieskumoch verejnej mienky narazilo na svoje limity.

Prešlo len niekoľko mesiacov a príbeh, ktorý rozprávajú prozápadní demokrati, sa významne zmenil. Pellegrini v ňom vystupuje ako večný oportunista, ktorý roky verne slúžil Ficovi a ak ho opustil, tak iba v snahe zachrániť si kožu v čase, keď Ficova trajektória smerovala strmo dole. A napriek osobným sporom zostali ich mentálne svety nerozlučne spojené.

Nemožno sa čudovať, ak táto zmena naratívu stopercentne nefunguje.

Tesne pred prvým kolom prezidentských volieb napríklad Mikuláš Dzurinda v predvolebnej diskusii SME pripustil, že Peter Pellegrini by sa nakoniec predsa len mohol vzoprieť Robertovi Ficovi a stať sa novým Michalom Kováčom.

Teraz sme však v situácii, keď aj malá časť prozápadných demokratov, ktorí si povedia, že sa Peter Pellegrini nakoniec hádam stane Michalom Kováčom a namiesto volebnej miestnosti uprednostnia pobyt na jarnom slnku, môže rozhodnúť o výsledku.

Pritom, ak sa poctivo pozrieme na životný príbeh Petra Pellegriniho, ktorý sa zďaleka nezačal v roku 2020 ani v roku 2023, dokážeme pomerne presvedčivo ukázať, že je to človek, ktorého dráhu nedefinujú hodnoty, ale populizmus Ficovho strihu.

Ak tento poctivý pohľad do minulosti bude zahŕňať aj istú sebareflexiu prozápadného demokratického tábora, môže byť víťazstvo Ivana Korčoka o to cennejšie.