Jedna vec sa dala o avizovanej tlačovej konferencii generálneho prokurátora Maroša Žilinku uhádnuť vopred. Opäť si raz z plného hrdla zakričal v predstieranom hneve.
Naopak, celkom nečakané bolo, že šlo skutočne o tlačovku, a teda nie jeho zvyčajné vyhlásenie bez možnosti klásť otázky. To si zaslúži aj pochvalu.
Rovnako je možné cítiť len čistú radosť pri informáciách typu, že sa (vďaka ministrom Kaliňákovi a Suskovi) podarilo zabezpečiť stoličky pre „nových“ prokurátorov. Ten pocit, že sme vo funkčnom štáte!
Je jasné, prečo Lipšic skončil mimo, tvrdí Žilinka. Prvý raz prehovoril o zrušenej prokuratúre Čítajte Zaujímavý moment predstavuje Žilinkovo ospravedlnenie prokurátorom za vyjadrenia politikov. Zvláštne len je, že u generálneho prokurátora nevznikla táto potreba ani pri jednom z početných útokov Roberta Fica na viacerých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry za uplynulé roky.
Útoky Fica a jeho spoločníkov pritom neznesú ani pokus o porovnanie so Žilinkom kritizovanými výrokmi, že prokurátori skončili na „úradníckych stoličkách“.
Vtedy totiž počúvali, že sú gestapáci, zločinci, porušujú ľudské práva, mučia obvinených. Šéf špeciálnej prokuratúry bol vo Ficovom podaní konkrétne zloduch, a to ešte celkom nedávno. Zo Žilinku vypadol akýsi negatívny postoj k týmto skutočnostiam až dnes, aj to len vďaka novinárskej otázke, a teda príliš nehryzkal.
Najpodstatnejšie však je, že generálny prokurátor obhajoval neobhájiteľné. A nevysvetlil nevysvetliteľné, pochopiteľne.
Na pôdoryse Žilinkovho tvrdenia, že nič ako elitný prokurátor neexistuje, lebo všetci sú si rovní (haha), je nespochybniteľným faktom, že ľudia, ktorí sa dlhé roky venovali dozoru najzávažnejšej kriminality určitého typu, napríklad ekonomickej, sú preložení napríklad na odbor väzenstva. Prílet na medzinárodný odbor si zas dotyčný prokurátor vyslúžil ako ocenenie svojich cudzojazyčných zručností. A Daniel Lipšic, ktorý sa pre kolegov z Denníka N vyjadril, že nikdy legislatívu nerobil a netvoril, sa pre zmenu našiel na legislatívnom odbore.
Tieto svieže životné výzvy zároveň postihli tých prokurátorov, na ktorých Fico najviac klial, čiže je istotne reč o diele náhody.
Na oplátku za tieto mrzutosti aspoň možno konštatovať, že ani prísľub nechať prokurátorom rozpojednávané kauzy nie je celkom bez trhlín. Ondrej Repa, autor frustrovaného výroku o koliesku citróna, ktorým rozhorčil generála, si kauzu Fatima nechať nemohol a prípad bol preto odročený.
Tak ešte raz: ten pocit, že sme vo funkčnom štáte!
