Autor aj ekonomický analytik KOZ SR a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
Už viac ako dve dekády sa každý rok roztrhne vrece s „apokalyptickými“ argumentmi proti inštitútu minimálnej mzdy. Roky počúvame, ako tu nastane ekonomický armagedon a masová nezamestnanosť, minimálne v chudobnejších regiónoch. Prečo by sme mali týchto ľudí znova počúvať a brať ich vážne?
Varovným signálom by mal byť fakt, že doteraz sa nič z predpovedaného nestalo. Tieto tvrdenia preto môžme smelo označiť za preukázateľne nepravdivé.
Napríklad o tom, ako sme mali už v roku 2021 dosiahnuť päťdesiatdvapercentný podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde. Pritom v podľa Eurostatu aj OECD to bolo menej ako štyridsaťpäť percent.
Ten istý analytik v roku 2020 tvrdil, že po zvýšení minimálnej mzdy sa v najchudobnejších okresoch zvýši nezamestnanosť nad tridsať percent. Nič z toho sa nestalo, naopak, aj v najchudobnejších okresoch nezamestnanosť naďalej klesala.
Dnes sa tieto mýty znova opakujú, bez snahy aspoň trochu ich prispôsobiť realite. Znova sme si vypočuli naslovovzaté prorokovanie stavu, ktorý nás čaká v budúcnosti, napríklad tvrdenie, že v roku 2028 bude podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde 55,4 percenta, čo bude extrém v rozpore so smernicou EÚ o primeraných minimálnych mzdách. Všetky tri tvrdenia sú vecne nesprávne.
To, aký bude podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde, sa dá odhadovať, ale ponúkať dnes presné číslo je veštením z krištáľovej gule. Ale povedzme, že to tak bude. Čo je na tomto čísle extrémne?
V roku 2022 bol v Slovinsku podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde vyšší ako šesťdesiat percent, podľa reakcií našich analytikov sa malo Slovinsko dávno ekonomicky zrútiť.
Problémom podielových ukazovateľov je, že sa počítajú k nejakej základni, v tomto prípade k priemernej mzde, a úroveň priemerných miezd je v medzinárodnom porovnaní rôzna. Takže rovnako ako z vysokého podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde môže vyplývať tvrdenie, že minimálna mzda je príliš vysoká, môže z neho vyplývať aj to, že priemerná mzda je príliš nízka. A teraz sa môžeme pohádať, kto má pravdu.
Čo je však ešte dôležitejšie, odporúčanie v smernici, ktoré hovorí o podiele minimálnej mzdy na priemernej mzde vo výške päťdesiat percent, je len jedno z kritérií, ktoré majú brať členské krajiny do úvahy pri nastavovaní minimálnej mzdy. Tých päťdesiat percent nie je exaktné číslo, ktoré ak nedosiahneme, tak sme niečo nesplnili a ak presiahneme, tak sme tiež mimo.
