V Gaze už ľudia zomierajú od hladu

Keď správy hovoria o hrozbe hladomoru, býva už hranica na oficiálne vyhlásenie hladomoru prekonaná.

Autor je filozof, pracuje v advokácii

Odkedy 26. januára Medzinárodný súdny dvor (ICJ) nariadil predbežné opatrenia proti Izraelu, aby predchádzal hroziacej genocíde v Gaze, situácia sa – priamo v dôsledku konania Izraela – výrazne zhoršila.

Izraelské obliehanie spôsobilo, že viac ako pol milióna ľudí v Gaze, najmä na severe, trpí extrémnym hladom. Ako upozorňuje odborník na hladomor Alex de Waal, keď správy hovoria o „hrozbe hladomoru“, býva už hranica na oficiálne vyhlásenie hladomoru prekonaná a vo chvíli, keď je stav hladomoru oficiálne vyhlásený, v skutočnosti už dlhší čas trvá. Situácia v Gaze je extrémna, deti už teraz umierajú od hladu.

Aj táto situácia viedla ICJ k tomu, aby 28. marca nariadil dodatočné predbežné opatrenia proti Izraelu.

ICJ Izraelu nariadil zabezpečiť stály prísun potrebnej humanitárnej pomoci, plnú spoluprácu s agentúrami OSN, a taktiež, aby sa jeho armáda nedopúšťala genocídy. Nové predbežné opatrenia sú potvrdením toho, že Izrael je z genocídy dôvodne podozrivý.

ICJ sa snaží postupovať aktívnejšie než v prípade bývalej Juhoslávie v 90. rokoch.
Izrael sa síce dovolával predbežných opatrení proti Juhoslávii z roku 1993 ako dobrej praxe, v skutočnosti je to však zlý precedens, keďže genocída reálne nastala o dva roky neskôr a ICJ jej nezabránil.

Čo hovorí Medzinárodný súdny dvor

Z nového rozhodnutia v prvom rade vyplýva, že si Izrael neplní povinnosti, ktoré mu boli nariadené v opatrení z 26. januára. Nemecký sudca Nolte to vo svojej deklarácii napísal otvorene. Ak teda mal Izrael odstrániť hrozbu genocídy, svojím postupom ju v skutočnosti zvýšil.

V druhom rade ICJ odmietol tvrdenia Izraela, že nie je jeho vinou, že Gazania hladujú. Rozhodnutie ICJ vychádza z rámca, že Izrael je okupačná mocnosť v Gaze a má povinnosť starať sa o okupované obyvateľstvo – a nie ho kolektívne trestať, zabíjať, vyhladovať atď.

Letecké zhadzovanie potravín – ktoré Spojené štáty prvýkrát v dejinách využili nie na obídenie nepriateľa, ale na obídenie spojenca – je podľa ICJ nedostatočné. A zároveň nebezpečné, ako ukázal incident, keď padajúce balíky zabili päť Palestínčanov. Kľúčová je dodávka humanitárnej pomoci pozemnou cestou, čomu však Izrael bráni.

ICJ Izraelu nariadil spoluprácu s agentúrami OSN. Povinnosť spolupracovať s agentúrami OSN je očividne kritikou na pokusy Izraela zničiť UNRWA (Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe – poz. red.) , keď nepodložene obvinil 0,04 percenta zamestnancov UNRWA. Spolupráca s touto agentúrou je pri predchádzaní genocídy kľúčová.

Problém izraelského krajne pravicového režimu s UNRWA je však v skutočnosti ideologický – vychádza z predstavy, že existencia tohto úradu umelo udržiava palestínsku „utečeneckú“ identitu pri živote.

Samotná snaha o zničenie UNRWA je v dnešnej situácii jedným z dokladov genocidálneho zámeru (a rozhodnutie USA odstrihnúť dotácie pre UNRWA by mohlo dostať Bidenovu vládu na úroveň spolupáchateľstva).

Zintenzívnená požiadavka na izraelskú armádu zo strany ICJ, aby nepáchala akty genocídy, je reakciou na vojnové zločiny páchané izraelskou armádou, ktoré, paradoxne, často dokumentujú sami izraelskí vojaci a dôkazy zverejňujú na sociálnych sieťach. Výslovne však ide najmä o odkaz Netanjahuovi, aby nenapadol Rafah; ten je v nariadeniach spomenutý menovite.

Sedem zo 16 sudcov a sudkýň napísalo aj dodatočné stanoviská, v ktorých tvrdia, že z ich pohľadu mal ICJ nariadiť Izraelu zastaviť boje. Prímerie je z ich pohľadu kľúčové, aby sa zabránilo ešte väčšej humanitárnej katastrofe.

Povinnosť zastaviť boje nariadila Bezpečnostná rada OSN už 25. marca v rezolúcii č. 2728. Rezolúcia žiada tiež bezpodmienečné prepustenie rukojemníkov v Gaze a prímerie počas ramadánu.

Rezolúcia prešla, keďže Spojené štáty návrh nevetovali, len sa zdržali hlasovania. Prvýkrát tým podnikli kroky, ktorými nepodporovali izraelské potenciálne genocidálne ťaženie v Gaze. Následne sa síce americkí predstavitelia snažili spochybniť rezolúciu šírením neprávd o jej údajne nezáväznom charaktere, ale rezolúcia je, samozrejme, záväzná.

Po januárovom rozhodnutí ICJ sa zo strany obhajcov Izraela začali šíriť dezinformácie, že rozhodnutie je „víťazstvom“ Izraela, pretože ICJ rovnako ako pri Mjanmarsku a bývalej Juhoslávii, nenariadil zastavenie bojov, ale „len“ predchádzanie genocíde.

V skutočnosti ak by ICJ vtedy nebol presvedčený, že v Gaze genocída hrozí, tak predbežné opatrenia by nenariadil a prípad by odložil. To aj Izrael žiadal, ale presvedčil o tom vtedy len sudkyňu Sebutindeovú. A aj ona už v marci hlasovala opačne, spolu s väčšinou.

ICJ je dnes v snahe predchádzať genocíde ochotný zájsť ďalej. Takmer polovica súdu je presvedčená, že ukončenie bojov malo byť nariadené. V kombinácii s rezolúciou BR OSN č. 2728 je zjavné, že na zabránenie genocíde je prakticky nutné prímerie. Samotné vyvolanie hladomoru, samotné nepredchádzanie hladomoru, môže byť dôkazom genocídneho zámeru.

Toto sú už natoľko vážne obvinenia, že je možné konštatovať, že pod vedením krajne pravicovej Netanjahuovej vlády sa z Izraela stáva vyvrheľský štát.

V špirále genocidálneho násilia

Krajiny, ktoré sa považujú za spojencov Izraela, by sa nemali sústrediť na krátkodobé prežite Netanjahuovho odsúdeniahodného režimu, ale mali by sa snažiť vytrhnúť Izrael zo špirály genocidálneho násilia, do ktorej sa prepadá. To je pre izraelskú spoločnosť kľúčové z dlhodobého hľadiska.

Všetky krajiny, ktoré sa považujú za demokratické, by však v prvom rade mali začať vymáhať dnes už jasne stanovené povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, určené aj rozhodnutiami ICJ.

Ak izraelský režim bude pokračovať v potenciálne genocidálnom ťažení, musia okamžite prísť zbrojné embargá, byť uvalené sankcie a režim na medzinárodnej scéne úplne izolovaný.

A v prvom rade by všetky takéto krajiny mali začať Palestínčanov konečne vnímať ako ľudské bytosti, ktoré majú právo žiť dôstojne a slobodne, a nie ako „ľudské štíty“. Mali by každé dieťa, každú ženu, každého muža vnímať ako človeka, nad ktorým zabitím sa nedá mávnuť rukou. Pretože bez ohľadu na pôvod, etnikum, farbu pleti či vierovyznanie platí, že so smrťou každého človeka končí celý svet.