Čo si na sebe cení Peter Pellegrini

Jednou z ciest k spájaniu spoločnosti je priznanie, pokánie a ospravedlnenie.

Nevieme, či Peter Pellegrini má, alebo nemá čosi spoločné s dezinformačným webom a vôbec dezinformáciami okolo Ivana Korčoka. Mať vedomosť, kde je pravda v tejto kauze, však nie je vôbec podstatné, ak sa pýtate na Pellegriniho charakter.

Jasné, dá sa použiť argument, že dezinfoweb (a spol.) sa mu podobá. Avšak každý – ešte aj sudkyňa, ktorá uznala Kisku za vinného z daňového podvodu – chápe, že to nie je ešte dôkaz. Ani v situácii, keď na klasické „cui bono?“ všetci lepší komentátori dospeli k zisteniu, že Pellegrini je prvý medzi podozrivými.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Korčok podá trestné oznámenie pre falošný web, Pellegrini zodpovednosť odmieta Čítajte

Na otázku, prečo (prípadná) vina v kauze webu nehrá rolu vo veci charakteru Petra Pellegriniho, dávajú odpoveď psychológovia, respektíve psychiatri, ktorí sa zaoberajú patológiou politiky.

Jednou z príčin, prečo sa politici – ak niečo vyviedli – nepriznávajú a neospravedlňujú, sú negatívne emócie až po nenávisť k „poškodenému“. Subjektívnou príčinou č. 2 sú obavy, že priznanie a ospravedlnenie poškodí a znehodnotí verejný obraz aj vlastný „sebaobraz“ politika.

Nuž, jednou z ciest k spájaniu spoločnosti a „pokoju, hrdosti, dôstojnosti“ – kde sme to len videli a počuli? – je priznanie, pokánie a ospravedlnenie. Iste, avšak všetci, ktorí odpisovali od Freuda, majú zhodu, že aj „sebareflexívne“ zaistenie publicity vlastným zlyhaniam vedie k trvalým pocitom zraniteľnosti a slabosti v očiach národa. Čo zvykne byť pre politikov údajne až fatálne.

K pravde o prípadnom vzťahu/nevzťahu falošného webu k Pellegrinimu nás nepriblíži ani „riešenie“, ktoré ponúka progresívna psychológia. Nesmejte sa; kto chce „sebauistenie“ o vlastnej hodnote, aby ho nekvárili úzkosti a obavy z priznania a pokánia, nech spíše (na papier) vlastnosti, ktoré si na sebe cení najviac.

No aj keby si progresívne odporučenie Peter Pellegrini osvojil a skúsil spísať, čo si váži na sebe a čo je pre neho na svete dôležité, ak bude k sebe úprimný, k posilneniu sebahodnotenia sa nedostane. Servilnosť, oportunizmus, pokrytectvo, priemernosť vo všetkom, netransparentnosť (byty), konformizmus a ďalšie opomenuté (z nedostatku priestoru) cnosti ho oberajú o všetky šance.

Treba však priznať, že táto metodika nie je celkom korektná. Tri dni pred moratóriom však autor nenašiel lepší spôsob, ako v situácii, keď páchateľ nie je známy, premostiť kauzu webu s charakterom Petra Pellegriniho.