Západný ako Vladivostok (komentár)

Kritika kampane Ivana Korčoka je to posledné, čo sa tlačí do klávesnice. Avšak obava, že to môže dopadnúť aj zle, žije ešte i vtedy, keď sobota vyzerá už rozhodnutá.

Ak niekto upozorňuje – veľmi správne -, že hlava štátu nemá kompetenciu vyvolať rozpad vlády, nemôže zároveň naznačovať, že prezident môže „s Dankom a ministerkou kultúry určovať, čo je verejnoprávnosť“.

No. Prezidentské právomoci sú v oboch prípadoch rovnaké, teda žiadne.(Neformálny vplyv je čosi iné.) Korčoka však tu môžeme pardonovať, keďže na odhalenie, že si odporuje, treba trojciferné IQ, ktoré nie je celkom charakteristické pre ten okraj elektorátu, o ktorý sa – údajne – bojuje.

Vážnejšie je však tvrdenie, že Pellegrini „si tiež myslí, že patríme na Západ“. Nuž, môžete sa hádať (neúspešne), že je to len subjektívny názor autora, že v dnešnej slovenskej realite nad príkazom „nezabiješ“ - čiže prenesene „nezaklameš“ - vysoko vyčnieva morálka „účel svätí prostriedky“. Čiže aj lož.

Pellegrini je však západný asi ako Vladivostok. Kandidát koalície je „moskovita“ ako lusk, keďže jeho identitu politickú (i ľudskú) dvadsať rokov budoval a formoval Fico. („Moskovita“ = zaľúbený do Moskvy.)

Na vyvrátenie fikcie, že Pellegrini je „zapadnik“, dodá autor na vyžiadanie sto dôkazov. Zásadný hendikep tvrdenia, že politickou orientáciou je Pellegrini blízky Korčokovi, je skutočnosť, že demobilizačný potenciál tohto naratívu je omnoho silnejší na nerozhodnutých centristických voličov než na cieľovú skupinu „harabinoidov“.

Argument je triviálny – neextrémistický, v princípe (ešte) normálny stredový elektorát počúva Korčoka omnoho viac než elektorát proruský, ktorému bol pôvodne určený. Alebo sa tu niekto domnieva, že volič Harabina, Kotlebu, Uhríka považuje Korčoka za autoritu, ktorú treba počúvať?

Odvrhnutie lživého naratívu „Pellegrini je ´zapadnik´“ sa žiada preto, že v banku 6. apríla nebude nič menšie než sloboda, prosperita a budúcnosť Slovenska.

Z perspektívy, že sa rozhoduje, či zapadneme do sféry ruského vplyvu, alebo zostaneme rozkročení ako teraz – čiže „na papieri“ EÚ a NATO, ale v srdci (vlády) Moskva - je ak nie fatálne, tak určite riskantné vyvolávanie fatamorgány, že dvaja kandidáti sú si geopoliticky podobní.

Vnímanie, že kde sa na osi Západ/Východ nachádza Slovensko, neformuje, či zbrane a strelivo chodia „fyzicky“ na Ukrajinu. Omnoho formatívnejší pre obraz Slovenska bude prezident kontrastujúci a vyvažujúci prejavy a výčiny extrémistickej vlády. Teda sa bude volať Korčok.