Autorka je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko
Šesťročný Pavol bol síce odkázaný na vozík, no z mentálneho hľadiska bol na tom rovnako ako jeho rovesníci, ak nie lepšie. Keď ho však pred rokom jeho rodičia chceli prihlásiť do školy vo Veľkých Kostoľanoch pri Piešťanoch, neuspeli.
Škola sa bránila, že nemá bezbariérový prístup, obec zas argumentovala, že na jeho vybudovanie potrebuje viac času. Namiesto obecnej školy Pavla posielala do špeciálnej.
Mnohí by tlaku ustúpili, no Pavlovi rodičia sa nevzdali. Vedeli, že podľa zákona majú právo, aby ich syn chodil do spádovej školy podľa bydliska, a že má právo vzdelávať sa so svojimi rovesníkmi. O práve na vzdelávanie hovorí aj Charta základných práv Európskej únie či Ústava SR. Nakoniec uspeli a z chlapca je dnes prvák.
„Neprijať takéto dieťa znamená potrestať ho za to, že má zdravotné postihnutie, rovnako aj rodinu,“ povedala pred rokom pre Markízu Terézia Drdulová z Centra včasnej intervencie v Trnave.
Nejde o ojedinelý prípad. Pred rovnakou otázkou, kam zapísať svoje dieťa do školy alebo do škôlky, stojí každoročne mnoho rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. A, žiaľ, väčšinou to nemá takýto šťastný koniec a dieťa je za svoje postihnutie naozaj potrestané.
