Nevolíme poštára ani moderátora estrády (komentár šéfredaktorky)

V sobotu si nevyberáme spoločníka na túru, moderátora estrády ani úradníka za okienkom na pošte. Časť voličov však aj tak nepochybne bude kandidátov v druhom kole posudzovať skôr cez emócie a dojmy, ktoré vyvolávajú.

Budú rozmýšľať, či sú dobrými synmi, či vedia zaspievať nejaké ľudové piesne, či nie sú príliš fajnoví na to, aby si v staničnej krčme dali pivo. Ako vyzerajú, keď zvyšujú hlas a či im pristane modrá, alebo skôr červená farba.

Niektorí si vyberú kandidáta, ktorý povedal niečo, čo si zapamätali, lebo to vystihovalo ich obavy alebo nádeje. Sú takí, ktorí lovia v prejavoch referencie na boha a národ, fujaru, halušky a slivovicu. Iní zas očakávajú, aby kandidát nepôsobil ako súdruhovia z minulého storočia.

Mnohí sa sústredia na politickú silu, ktorá tlačí kandidáta dopredu, na sľuby, ktoré naňho navešali jeho podporovatelia. Potom kandidáta pre túto silu zvolia, iní ho zas práve pre takú väzbu odmietnu.

Prezident však mnohé zo spomínaných kategórií presahuje. A naša voľba nemôže byť správna, ak nezapojíme okrem emócií aj myslenie, schopnosť odlišovať klamstvo od pravdy a vnímať pozitívne vízie. Musíme mať jasno v tom, čím všetkým môže byť prezident a čím by nemal byť za žiadnych okolností.

Pri voľbe prezidenta sa najviac sústreďujeme na rôzne detaily osobnosti kandidátov, hľadáme v nich niečo sympatické, čo v nás vytvára s kandidátom spojenie. Lenže práve pri tejto voľbe je v hre celý hodnotový svet, ktorý vyjadruje aj cez svoje minulé postoje, aj odpoveďami na ťažké otázky, aj s možným politickým dlhom alebo pôžičkou.

Nevoľme povrchne, lebo si vyberáme človeka, ktorého v našom mene čaká oveľa náročnejšia práca, než sa dať stvárniť na známkach.

A to, ako túto prácu zvládne, môže nakoniec rozhodnúť, či aj o niekoľko rokov budeme demokraciou.