Peter Pellegrini vyhral voľby. Robert Fico skonsolidoval moc. Využili na to strach, klamstvá a emóciu nenávisti, ktorú namierili voči časti spoločnosti – liberálne, progresívnej a prozápadnej.
Sklamanie je tejto časti spoločnosti veľké. Agresivita, pomstychtivosť, neodbornosť, ktoré sa usadili v správe veci verejných a vo výkone vládnej moci po septembrových voľbách sa symbolicky presunú aj do poslednej bašty v prezidentskom paláci.
Po prvom kole veľká časť ľudí cítila nádej, že to tak ešte nemusí dopadnúť a verili, že politika, ktorú robí Robert Fico, Andrej Danko, Matúš Šutaj Eštok či Tomáš Taraba, bude mať aspoň symbolický protipól v paláci.
Mnohí sa pýtajú, čo môžu spraviť. Niektorí zvažujú odchod z krajiny, iní sa pýtajú, kto sú ti ľudia, ktorí rozmýšľajú tak zásadne rozdielne. Prečo ich susedia, či blízki veria klamstvám.
Pocit smútku, sklamania, či odcudzenia sú prirodzené emócie. Treba ich prežiť, no netreba im podľahnúť. Demokracia a slobodná spoločnosť totiž nie sú nejaký konečný stav. Je to neustály a dynamický proces, v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych skupín, navzájom sa obrusujú hrany a hľadajú kompromisy niekedy na triviálne a niekedy na skutočne ťažké spoločenské otázky.
Je prirodzené, že niekedy so sebou nesúhlasia, že niektoré témy dočasne odložia, kým sa nájde vôľa hľadať nový konsenzus. A dokonca je možné, že na niektorých otázkach spoločnosť zhodu nikdy. Dnes sme možno práve v tomto momente. Keď populistickí autokrati ako Robert Fico aktívne pracujú na tom, aby túto spoločnosť rozdeľovali.
Môže sa stať, že najbližšie roky bude nevyhnutné, aby sme boli vnímavejší k svojmu okoliu a pripravení vystúpiť, keď bude treba. Nasledujúce rady nie sú všeobecne platným návodom, ale pokusom pomôcť tejto krajine, aby sme dokázali ubrániť demokraciu.
