Autorka je výskumníčka Amnesty International Slovensko
Ľudskoprávny dlh voči Rómom a Rómkam – dlh slovenskej spoločnosti a predovšetkým politiky – je enormný. Pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov a Rómok je nutné si pripomenúť, že ide o jedno z najväčších zlyhaní v novodobom vývoji Slovenska.
Tento dlh sa navyše neustále zvyšuje. Napríklad peniaze z EÚ určené na desegregáciu ideme použiť presne naopak – na zabetónovanie segregácie.
Najmenej, čo môžu teraz Slovensko a EÚ urobiť, je tento desivý nápad zastaviť a prostriedky EÚ začať využívať na vzdelávanie striktne v súlade so zásadou desegregácie a nediskriminácie.
Honosný názov pre oddelené triedy
Slovensko je prvou krajinou vôbec, proti ktorej Európska komisia podala žalobu na Európsky súdny dvor za porušenie smernice o rasovej rovnosti. Môže byť ešte dôraznejší signál, že už žiadne dieťa by nemalo byť umiestnené do segregovanej školy a triedy?
Niekto by sa azda mohol domnievať, že so žalobou na krku začneme skutočne konať v najvyššom tempe s cieľom desegregovať. Navyše, máme na to zdroje z EÚ.
Konať konáme, ale tá desegregácia tam akosi chýba. Ideme odstraňovať dvojzmennú prevádzku na základných školách v blízkosti vylúčených rómskych komunít, ale spôsobom, ktorý výrazne zvýši riziko prehĺbenia segregácie vo vzdelávaní.
Situácia na Slovensku je taká, že v niektorých školách sa rómske deti pre nedostatočnú kapacitu tried učia len popoludní. To, čo sa skrýva pod názvom „dvojzmenná prevádzka“, je však v podstate systémom organizovania oddelených tried pre rómske deti v popoludňajších hodinách.
Dvojzmenná prevádzka je do očí bijúcim prejavom systémovej rasovej diskriminácie rómskej komunity. Na Slovensku tento systém prevádzkuje približne 48 škôl, ktoré navštevujú prevažne alebo výlučne rómske deti.
Do konca roka 2026 by sa mala dvojzmenná prevádzka vo väčšine týchto škôl zrušiť, pričom financovanie tejto zmeny by malo byť zabezpečené z Plánu obnovy a odolnosti SR, teda z prostriedkov EÚ.
Na prvý pohľad sa zdá, že táto investícia priamo rieši problém chýbajúcich kapacít v školách a vytvára priaznivejšie fyzické prostredie pre rómske deti. Niektoré deti by napríklad mohli po prvý raz navštevovať školu s jedálňou alebo telocvičňou.
Ak sa však tieto zlepšenia zamerajú výlučne na školy, ktoré už segregované sú, výsledkom môže byť skôr „pohodlnejšia“ segregácia a pokračujúca diskriminácia. Čo je ešte horšie, zlepšené fyzické podmienky vo vzdelávaní môžu byť signálom pre rómske aj pre nerómske komunity, že segregované vzdelávanie je nielen prijateľné, ale sa aj inštitucionálne posilňuje a investuje sa doň.
Keby sa na Slovensku zákonne zavádzal diskriminačný systém „oddeleného, ale rovného“ vzdelávania, vyzerali by kroky zodpovedných veľmi podobne.
Hanebné argumenty
Ministerstvo školstva za posledné mesiace prisľúbilo alokovať financie zo zdrojov EÚ, ktoré segregáciu nielenže neodstránia, ale ju dokonca prehĺbia. Takáto alokácia zdrojov je v rozpore s najlepším záujmom rómskych detí, v rozpore s verejným záujmom, v rozpore so slovenskou jurisprudenciou, právom EÚ, ako aj medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi.
Argumenty, že demografický vývoj alebo vyššia koncentrácia Rómov v určitých regiónoch prirodzene vedú k segregácii rómskych detí, sú hanebnými argumentmi na zakrytie neschopnosti zabezpečiť desegregáciu a rozmanitosť na školách.
Takýto prístup udržiava systémové problémy rasovej diskriminácie a spoločenského zanedbávania. Takýto prístup dokonca zásadne ignoruje aj aktívnu úlohu vlády vrátane ministerstva školstva a ich politík pri odstraňovaní segregácie.
Z verejne dostupných informačných zdrojov je zrejmé, že minimálne polovica škôl v spomínanej dvojzmennej prevádzke plánuje rozšíriť svoje kapacity. To vytvára vážne riziko, že pri rozšírení kapacít školy segregáciu zachovajú alebo dokonca rozšíria. Z dostupných informácií však nie je zrejmé, či sa medzi plánmi nachádza čo len jediný, ktorý by smeroval k desegregácii alebo aspoň nesegregoval.
Ministerstvo by malo upustiť od navrhovania „riešení“ problému segregácie rómskych detí vo vzdelávaní cez redukujúce argumenty o demografickom vývoji alebo nedostatočnej infraštruktúre. Riešením nie je ani nedávno prijatá metodická príručka desegregácie.
Riešením je desegregácia škôl, poskytovanie cielenej podpory a zdrojov a presadzovanie antidiskriminačných opatrení. V opačnom prípade Slovensku hrozí, že na Súdnom dvore EÚ prehrá.
A to nie je ešte to najhoršie. Najhoršie je, že v celom procese prehrávajú rómske deti, ktoré Slovensko jednoducho hádže cez palubu.
Slovenská vláda a Európska komisia musia podniknúť všetky nevyhnutné kroky na to, aby zabezpečili, že vzdelávanie bude pre rómske deti vyrovnávacím, a nie diskriminačným nástrojom. Odstránenie dvojzmennej prevádzky základných škôl je viac ako len administratívna úloha, ktorá nám v semafore zasvieti nazeleno.
Európska únia a slovenská vláda musia revidovať využívanie fondov EÚ tak, aby bolo v súlade so zásadami desegregácie a nediskriminácie. Ministerstvo školstva musí bezodkladne navrhnúť opatrenia, ktoré povedú k zrušeniu dvojzmennej prevádzky na školách a dôslednej implementácii jasných desegregačných plánov.
Tieto komplexné desegregačné plány musia byť v súlade s vnútroštátnou judikatúrou, právom EÚ a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv.
