Autor je manažér
„Zatvorte oči pred realitou, kým vás realita nedobehne.“
Keby sme mali urobiť tabuľku krajín podľa rozsahu prírodných zdrojov, úplne navrchu by sa ocitlo Rusko – má všetko. Krajiny však neoplývajú bohatstvom v proporcii k svojim zdrojom. Bohaté sú tie krajiny, ktorých vláda má programy, čo podporujú nevyhnutnú tvorivosť, iniciatívnosť a podnikavosť človeka a uznávajú jeho snahu zlepšiť postavenie svojej rodiny a svojej krajiny.
„Presne poznám potenciál ľudí naokolo. Majú potenciál klamať. Majú potenciál podvádzať. Majú potenciál zavádzať. Nič nezmenia.“ No hovoria si politické elity, veď vďaka paragrafu 363 vedia svoj bezúhonne získaný kapitál zúročiť aj v zlých časoch.
Ukážte mi rómske školy. Kde je diaľnica do Košíc?
„Niekedy, keď nemôžem spať, ležím hore a rozmýšľam, môj Bože, máme toho tak veľa.“ Máme tieto obrovské lesy a otvorené polia. „Pozrite sa okolo seba. Mali by sme byť obri.“
Naozaj, naozaj nimi nie sme, i keď sa naše činy odrážajú v čase, formujú našu budúcnosť a prenasledujú našu minulosť. Napríklad v tom, že Andrej Danko nie je jediným podpredsedom NR SR, ktorý by mal pre podozrenie zo spáchania trestnej činnosti zvážiť zotrvanie vo funkcii.
On nezváži a oni ho podržia, veď „všetci sú to veľmi vážni ľudia s prísnym výrazom na tvárach. Nediskutujú o ničom inom, len o dôležitých veciach,“ pričom zároveň každý vidí, že sa štát rozpadá, peniaze sa míňajú a rómske deti „spia bez vhodnej podstielky, tridsať až štyridsať v izbe a všade sú ploštice, smrad, vlhkosť, a morálna korupcia... Očividne všetky pekné reči jednoducho oklamali nás a iných ľudí.“
Ukážte mi rómske školy, o ktorých toľko hovoria? A kde je diaľnica do Košíc? Veď o škôlkach, železniciach a diaľniciach píšu len v novodobých románoch, štúdiách realizovateľnosti, pričom vlastne temer žiadna v realite neexistuje. „To, čo existuje, je len špina, vulgárnosť a barbarský spôsob života...“
Horí a nevedno, čo všetko ľahne popolom. Vrbické pleso môžeme pyšne obdivovať z výškových budov. Rodinnému striebru chce šéfovať pytliak a sklady sa stavajú na najúrodnejších poliach. Nemáme problém realizovať akékoľvek ťažby a zásahy aj v najcennejších častiach národných parkov či zostávajúcich starých horských lesoch.
Náš sad už neprináša takú úrodu ako kedysi. Zostala len 40-percentná potravinová sebestačnosť, no i tá je pre obrovské dlhy a sústavný deficit na pokraji dražby.
„No všetci majú vážne tváre; diskutujú len o dôležitých témach“, hoci medzitým veľká väčšina z nás žije z ruky do úst, prešľapuje na úradoch, prosí o lekára... Veru „život tak rýchlo ubehol a v takýchto chvíľach sa zdá byť kruto krátky“.
Stratili sme 30 rokov a prejedli 60 miliárd. „Je jasné, že všetky múdre rozhovory sú určené len na to, aby rozptýlili našu vlastnú pozornosť a pozornosť iných ľudí.“ Nám ani krajine však neprinášajú už vôbec žiadny úžitok.
„Pritom každé slovo, ktoré vyslovia, a každý čin, ktorý urobia, vytvára vlnový efekt, ktorý rezonuje v priebehu času. Ich činy majú moc formovať našu budúcnosť, určujúce cesty, po ktorých pôjdeme, a príležitosti, s ktorými sa stretneme.“
Každý padajúci višňový list, pardon most, je pripomienkou neúprosného pochodu času – všetka tá krása nám bola daná prozreteľnosťou, no za jej úpadok môžeme len my Slováci. A nová Charta 79 spolupáchateľov Roberta IV, čo nás ženie normálnou normalizáciou v ústrety novému víťaznému februáru.
„Minulosť sa ozýva v našich srdciach, ale kľúčom k nášmu šťastiu je budúcnosť.“
Transformácia višňového sadu
Čertom v Poprade dokážeme okamžite a rozhodne čeliť petíciou, ale stádu diablov, ktorých máme v politike, sa nepostavíme. Naopak, hrdo ich volíme a vinníka potom hľadáme inde: v Pešti, Prahe, Bruseli – neuveriteľné, ako vie neschopnosť cestovať po Európe!
Zoči-voči protivenstvám jednoducho nevieme nájsť silu postaviť sa vzpriamene a vzdorovať našim démonom. Rodina, ktorá by mala byť našou najväčšou oporou, je „zároveň naším najzúrivejším bojiskom“. Ani tu sa nevieme otvorene a pokojne porozprávať, radšej vypípame nepríjemné témy.
„Možno som bohatý, zarobil som veľa peňazí, ale... som sedliak skrz-naskrz.“
Naše minulé skúsenosti a spomienky síce formujú našu identitu a emócie, no nemali by diktovať náš zajtrajšok. Lebo naša neschopnosť riešiť problémy, ktorým čelí náš majetok, krajina a rodina, znamená, že nakoniec prídeme o všetko. Veď čo nás čaká, keď nevieme zvládnuť ani len rekonštrukciu letiska na vlastnú obranu, hoci na východ od nás zúri vojna?
„Sme strojcami vlastného šťastia, zodpovední za formovanie našich vlastných osudov“, no neustále čakáme, že naše problémy vyrieši niekto iný. Predsa som sa narodil tu a bez višňového tunela môj život pre mňa nemá zmysel.
„Peniaze môžu mať moc, ale je to láska, ktorá skutočne obohacuje naše životy.“
Akou transformáciou by mal náš sad teda prebehnúť? „Zmena môže byť bolestivá, ale je nevyhnutná pre rast a vývoj.“
Peňažná sila môže poskytnúť pohodlie a materiálne statky, ale sú to práve hlboké spojenia vytvorené jednoduchou empatiou a spolupatričnosťou, ktoré skutočne obohacujú našu existenciu. Dávajú nám pocit kolegiality a porozumenia – aspekty, ktoré vytvárajú hlbší zmysel a šťastie.
Majú tiež silu obstáť v skúške času a ponúkať nevyčísliteľnú hodnotu. Práve prostredníctvom nich nachádzame pravú podstatu života, prijímame jeho krásu a zažívame radosť v jeho najčistejšej podobe.
Ľútosť nad stratenými príležitosťami je ťažké bremeno, ktoré treba niesť, no zároveň slúži ako pripomienka, aké dôležité je využiť každý prítomný okamih. Svet sa pohybuje vpred s naším súhlasom alebo bez neho a vyzýva nás, aby sme sa prispôsobili alebo zostali pozadu.
Aj dnes sa musíme rozhodnúť, či sa budeme držať minulosti alebo prijmeme neistú budúcnosť. Ani uprostred tragédie by sme preto nemali podľahnúť zúfalstvu, ale skôr hľadať útechu v odskúšaných hodnotách a kolektívnom duchu.
