Pamätníkom iste nadvihne kútiky pri spomienke na úprimné prekvapenie občana Vincenta Lukáča, keď sa v roku 2010 od novinárky dozvedel, že ho nezvolili do vlády, ale do parlamentu. Podobne pamätné iste bude prekvapenie Petra Pellegriniho, že od nedele fakticky nie je poslancom ani predsedom parlamentu.
Samozrejme, koalícia si s touto komplikáciou v najbližších dňoch a týždňoch poradí (nechajme bokom, akú budú mať presuny škatúľ trvácnosť), a to vďaka osobnému nasadeniu Roberta Fica, ktorý musí ten gang hladných diletantov držať pohromade a uvážiť, komu koľko nasypať do hrantu a kedy koho pripustiť.
V jednom kuse niečo! určite si vraví.

Okrem tohto však Fica v súvislosti so zvolením Pellegriniho za prezidenta čaká ešte jedna, rádovo príjemnejšia povinnosť: pre istotu mu jasne ukázať, kam patrí a v čom bude spočívať jeho činnosť.