Korčok mal brať agendu populistom. Nestalo sa (komentár)

Zvaliť triumf Pellegriniho na klišé „na Slovensku je všetko možné a nič nie je vylúčené“ je autorsky lákavé, ale lacné. Bola by aj škoda minúť poučenie, že aj zázraky majú svoje „za a proti“.

Pozor, to nie je vytváranie alibi, že zázraky sa predvídať nedajú. No konsenzus, že Korčok buď stojí na „front foot“, alebo skóre bude najtesnejšie možné na ľubovoľnú stranu, mal po prvom kole rozmery ústavnej väčšiny. Zásadný „game changer“ však bola rekordná účasť.

Na otázku, či si viac úžasu zaslúži o 10 percent viac zúčastnených oproti prvému kolu, alebo dramaticky vyššia podpora Pellegriniho, nie je ani nebude kvalifikovaná odpoveď. Jedno i druhé dáva rovnaké znamenie: táto vysoko polarizovaná atmosféra viac a silnejšie motivuje hodnotové, svetonázorové zázemie antisystémovej koalície.

To, že „smerohlasný“ tábor je jednoducho početnejší, je na vysvetlenie ďaleko masívnejšej mobilizácie tejto strany krátke. Najmä so zásadným dôvetkom – apríl 2024 je takpovediac prípadová štúdia situácie, v ktorej by vo výhode mala byť opozícia.

Spektakulárny budíček nacionálno-socialistického elektorátu a zároveň potvrdenie (pre autora nedôveryhodnej) hypotézy, že do druhého kola má Korčok už len obmedzené rezervy, sú dva poznatky, ktoré dávajú dokopy depresívne posolstvo zo 6. apríla.

Aj keď Fico IV vysielal týždeň čo týždeň nové aktualizačné dôvody pre mobilizáciu demokraticky cítiacej verejnosti, Korčokovi „nepomohol“. Ak trestná novela, zrušenie ÚŠP, plošný útok na RTVS (médiá všeobecne) a mnoho ďalšieho Pellegriniho nevykoľajili, vysoko dôvodné je podozrenie, že „antificovské“ vzopätie narazilo na vlastné limity.

Iste, môžete sa pohoršovať, že čo je to za porovnávanie dvoch blokov, ktoré sa tvári, akoby neexistovala kampaň. Jasné, existovala.

Napríklad Pellegriniho štáb pravidelne sprchovali – aj v priebehu druhého kola! – kritiky, prečo vedie takú mdlú, nezáživnú, nudnú kampaň. Pričom otázku, čo asi sleduje Fico tým, že Pellegriniho kampaň fakticky takmer ignoruje, si kládol každý druhý účastník debaty o kampani. Občas aj s dilemou, či bez výraznejšieho angažmánu predsedu Smeru má Pellegrini vôbec nádej na víťazstvo.

Naopak, Korčok bol chválený – zaslúžene –, že ako často chodí medzi ľudí a pod. Pričom zvlášť sa vyzdvihoval a chválil „vlastenecký“ naratív Korčoka, ktorým poľudšťoval a mal brať agendu nacionalistom-populistom. Nestalo sa.

Teraz sa núka vysoko dramatický záver ohľadne volieb 2027. Nové poučenie je zdržiavať sa záverov.