„Fakt nám už drbe v tej krajine?“ spýtal sa premiér Fico so zúrivým výrazom v povolebný pondelok. Reagoval pritom na úprimnú odpoveď psychológa Bakytu, ktorého rozčarovanie po zistení volebných výsledkov prezidentských volieb bolo také silné, že sám v prvom momente siahol po lieku proti úzkosti.
Ako inak, premiér jeho slová uverejnené v Denníku N prekrútil, zosmiešnil a zvulgarizoval. Z odborníka spravil slabocha a z jeho života, v ktorom sú prítomné aj iné emócie ako hnev a strach, urobil ukážkový príklad pomýleného a vyplakávajúceho slniečkara.
To je napokon nálepka, ktorú teraz dostávajú všetci, ktorí potenciálneho prezidenta Korčoka videli ako poslednú nádej. Ako ručnú brzdu, ktorú by sme pri tejto šialenej jazde z kopca ešte kedy-tedy mohli zatiahnuť a vďaka ktorej by si Slováci nemuseli zvykať na predstavu európskej izolácie, znárodnených úspor v druhom pilieri a celkovo štátu, ktorý svojich občanov nebude chrániť pred reálnou kriminalitou.
Všetci, ktorí v sebe živili túto nádej, museli nevyhnutne zostať výsledkami volieb zasiahnutí a na pocitoch smútku, úzkosti, obáv a dokonca ani na liekoch proti úzkosti nie je nič nepochopiteľné.
Keď sa premiér pustil do urážania psychológa Bakytu, robí z neho predstaviteľa slabochov a dáva tým jasný signál. Ste zraniteľní, ste smiešni a ste slabí.
No nerobí to len tak pre nič za nič.
