Udalosť SR
Pellegrini.
To, že špecifický problém víťazného kandidáta ignorovali siroty po Harabinovi, hlasovanie Maďarov a nadrozmerný prírastok voličov v druhom kole (rekord od roku 1999), sú tri nezrozumiteľnosti, ktoré sa pod nečakaný výsledok zásadne podpísali.
Takmer jeden a pol milióna voličov posunulo Slovensko do zóny „iliberálnych demokracií“ symbolicky a na domácej pôde aj takticky.
Z dlhodobejších dosahov sa ako najkľúčovejší vnucuje dystopická veštba, že Peter Pellegrini vyhral posledné voľby (teda prvého rádu, eurovoľby nepočítame), ktoré teoreticky mohol vyhrať aj niekto iný mimo partie Smer + Hlas + nacionálno-populistický subjekt číslo 3.
S Kiskom sa zahrával, s Čaputovou bojoval. Čo bude Fico robiť s Pellegrinim? Čítajte Tvrdíme síce, že vysokej „nadúčasti“ sa nedá rozumieť. V treťom desaťročí storočia sa však na volebných aktoch čoraz väčšmi zúčastňujú ľudia, ktorí pred érou sociálnych sietí boli „nowhere-near“ politicko-spoločenských diškurzov.
Vrstvy, ktoré neboli dotknuté serióznymi, dôveryhodnými zdrojmi informácií, si takto tvoria „názory“ v dezorientovanom, dopletenom a hlúpom prostredí. Ktoré ich stimuluje k angažovanosti v reálnom politickom rozhodovaní, keď sa, samozrejme, koncentrujú na ideologických okrajoch.
Zvyšovanie volebných účastí je trend aj v blízkom okolí.
