Autor je poslanec NR SR a odborník Progresívneho Slovenska na digitalizáciu
Vyhlásenie ministra informatizácie Richarda Rašiho, že ruší štátnu akciovú spoločnosť Slovensko IT , nie je len zavŕšením tragického príbehu jednej štátnej firmy. Treba to brať v širšom kontexte budovania informatizácie, lacnejšieho nakupovania v štátnom sektore a spomienok na obdobie eldoráda korupcie za vlád Smeru.
Teda na obdobie, keď IT zákazky spadali pod Richarda Rašiho alebo budúceho prezidenta Petra Pellegriniho.
Odmyslime si Rašiho teatrálnosť s vystavovaním faktúr a rôzne pseudoargumenty, ktoré na tlačovej konferencii zazneli. Faktom je, že minister zarezal firmu, ktorú sa mohol aspoň pokúsiť zachrániť. Ak má Richard Raši na výber medzi poctivejším, náročnejším riešením a zbavením sa zodpovednosti, je naňho spoľahnutie – vždy si vyberie druhú možnosť. Na úkor nás všetkých.
Prečo Slovensko IT vzniklo a prečo zlyhávalo
Príbeh Slovensko IT nie je priamočiary. V septembri 2020 vzniklo ako akciová spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu. Vtedajšie vedenie ministerstva informatizácie využilo uvoľnené kapacity v IT sektore, ktoré v Košickom kraji vznikli po krachu spoločnosti Wirecard.
Štát mal v tom čase pripravené eurofondové IT projekty za desiatky miliónov eur, ale dlhodobo bojoval s prílišnou závislosťou od komerčných dodávateľov a s predražením. Založenie vlastnej firmy malo prispieť k riešeniu tejto situácie.
V rovnakom čase sa posilňovali vnútorné kapacity štátu v tejto oblasti, ktoré mali priniesť lepšie zadefinované požiadavky, kvalitnejšie súťaže, vyššiu konkurenciu na trhu. A na konci aj lepšie výsledky a úspory.
Prvotné nadšenie zo založenia Slovensko IT rýchlo opadlo. Trvalo až osem mesiacov, kým firma dostala prvú väčšiu zákazku. Za ten čas minula veľkú časť základného imania a dostala sa pod finančný tlak. Ako jeden z kľúčových problémov úvodnej fázy fungovania firmy to pomenovala aj nedávna správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).
Už vtedy mohol štát celú firmu odpískať, určite by to bolo jednoduchšie riešenie. Ja som však veril v potenciál Slovensko IT a keď som sa v júli 2021 stal štátnym tajomníkom, pokúsil som sa zabojovať.
Dva mesiace od bankrotu
V tom čase bola firma de facto dva mesiace od krachu. Stálo to nemalé úsilie, ale zadávanie zákaziek sme urýchlili a za šesť mesiacov podpísalo Slovensko IT zmluvy a objednávky v hodnote takmer desiatich miliónov eur.
Firma vďaka tomu ukončila nasledujúci rok 2022 so ziskom viac ako 360-tisíc eur. Vo februári 2023 som na ministerstve skončil a rok 2022 ostal, žiaľ, jediným, keď Slovensko IT dokázalo dosiahnuť zisk.
Firma podľa mňa mala šancu naplniť pôvodnú misiu (ukázal to rok 2022), ale potrebovala poriadny manažérsky dohľad a revíziu svojho podnikateľského modelu. A môžem vymenovať hneď niekoľko vecí, ktoré by sa dali robiť ešte lepšie. To by si však vyžadovalo veľa práce, do ktorej sa Rašimu jednoducho nechcelo.
Okrem tlačových konferencií, na ktorých sa sťažoval, v akej ťažkej situácii sa ocitol, som za pol roka jeho ministrovania nevidel žiadnu systematickú aktivitu smerujúcu k záchrane Slovensko IT. Nevidel som ani analýzu, na základe ktorej by zhodnotil, či je lepšie firmu zrušiť, alebo ju zachrániť. Pritom za takúto analýzu sa vo svojej správe prihováral aj NKÚ.
Rašiho postup súvisí aj s jeho politickou posadnutosťou Veronikou Remišovou, čo je detinské a nehodné ministra. Odmietam, aby si namiesto práce v prospech občanov Slovenska vybavoval účty.
Vráťme sa však k tomu, prečo tu nejde len o jednu tlačovku pána ministra.
Prečo by sme sa mali mať na pozore?
V posledných troch rokoch sa v štátnom IT konečne začalo férovo súťažiť. Trh, ktorý bol dlho vnímaný ako skorumpovaný (o čom si dnes môžeme prečítať v prepisoch obvinení a obžalôb v kauzách ako Mýtnik alebo Vírus), sa podarilo otvoriť konkurencii, novým hráčom a reálnej súťaži.
Štandardnou súčasťou prípravnej fázy IT tendrov sa stali prípravné trhové konzultácie, od megalomanských projektov v desiatkach miliónov eur sme sa posunuli k menším projektom, ktoré boli dostupnejšie aj pre menších dodávateľov. Zaviedli sa moderné formy nákupu.
Zvýšenie konkurencie potvrdzujú aj dáta z Vestníka verejného obstarávania. V rokoch 2020 až 2022 sa na IT tendroch zúčastňovalo priemerne o polovicu viac firiem ako v rokoch 2016 až 2019. O dvadsať percent narástol aj počet firiem, ktoré dokázali v tendri uspieť.
Výsledok? Kým v rokoch 2016 až 2019 štát z IT zákaziek nad jeden milión eur ušetril približne štyri percentá oproti predpokladanej hodnote zákazky, v rokoch 2020 až 2022 to bolo až sedemnásť percent.
Napríklad faktúry za prevádzku webu Slovensko.sk sme ťažkými rokovaniami s dodávateľmi za dva roky znížili z jedného milióna eur mesačne na polovicu. Telekomunikačné linky, ktoré by nás na základe zmluvy z čias Smeru stáli 16 miliónov eur, sme nakúpili vo férovej súťaži za osemstotisíc eur.
Aj vďaka podobným iniciatívam sme ušetrili viac ako 150 miliónov eur. Sú to výsledky kvalitných IT odborníkov a odborníčok na strane štátu, ktorí sa na pozície dostali cez transparentné výberové konania.
Skutočná konkurencia ušetrila všetkým občanom obrovské peniaze.
Eldorádo korupcie
Aj na základe týchto dát si dovolím tvrdiť, že štátne IT sa vďaka budovaniu odborných kapacít a lepšej konkurencie za posledné roky posunulo správnym smerom. Vytvorenie Slovensko IT bolo len malou súčasťou tohto procesu, ktorý súčasná vláda môže čoskoro zvrátiť.
Richard Raši ohlasuje zrušenie Slovensko IT, premiér ohlasuje plošné znižovanie zamestnanosti v štátnej správe o tridsať percent a odborné IT pozície na ministerstvách sa obsadzujú bez verejných a transparentných výberových konaní. Treba sa mať na pozore.
Všetci si totiž pamätáme na nie také dávne časy, keď si personálne podvyživená štátna informatizácia vyslúžila označenie eldorádo korupcie.
Určite si na to pamätá aj Richard Raši alebo budúci prezident Peter Pellegrini. Sami vtedy informatizáciu riadili.
