Autorka je diplomatka, odborníčka na EÚ a kandidátka PS na Európskeho parlamentu
Ukrajina je náš sused a treba s ňou spolupracovať namiesto neustáleho okydávania. Po štvrtkovom rokovaní vlád susedných štátov v Michalovciach sa zdá, že to konečne pochopili aj na slovenskom Úrade vlády.
Slová Roberta Fica tiež naznačujú, že s Ukrajinou počíta ako s naším slobodným a demokratickým susedom. Ako keby si vo vláde konečne uvedomili, že rekonštrukcia a obnova Ukrajiny či jej integrácia do EÚ sú plánom na rozvoj východného Slovenska.
Optimizmus však zmierňuje skutočnosť, že Slovensko v tomto smere na rozdiel od Česka alebo iných západných štátov nerobí vôbec nič. Ešte aj v humanitárnej pomoci, ktorou sa chválime, sa podľa renomovaného Kielského inštitútu prepadávame, dnes už na 31. miesto.
S kým Zelenskyj nehovorí
Dôležité je všimnúť si, že slovenský premiér je jediný člen Európskej rady, s ktorým sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nestretáva. Teda okrem maďarského premiéra Viktora Orbána, ale to nikoho neprekvapuje.
Na viac ako na stretnutie premiérov, aké sa vo štvrtok konalo v Michalovciach, táto vláda nemá. Ukrajina s ňou komunikuje, lebo sme sused. Čo jej iné ostáva? Len ten „nový pragmatizmus“, ako hovorí ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.
To len ukazuje, že pozícia „mierotvorcov“, do ktorej sa súčasná vláda pasuje, je len vytváraním vzdušných zámkov pre občanov. Keby totiž mala skutočný potenciál spustiť mierové rokovania alebo dokonca dosiahnuť mier na Ukrajine, ukrajinský prezident by sa s jej zástupcami určite bilaterálne stretával.
To však neznamená, že aj táto obmedzená spolupráca neprináša aspoň podobne obmedzené výsledky. Mohla by však priniesť oveľa viac.
Spustenie strategických cezhraničných projektov vrátane vybudovania novej železničnej trasy pre osobnú dopravu Kyjev – Košice, posilnenie cezhraničného elektrického vedenia Veľké Kapušany – Mukačevo či modernizácia hraničného priechodu Vyšné Nemecké sú všetko kroky správnym smerom.
Presne preto sme tieto projekty spolu s kolegami na Slovensku aj na Ukrajine vytypovali, keď som bola za túto tému v štátnej správe zodpovedná. Sú to projekty za stovky miliónov eur a verím, že súčasná vláda je pripravená ich vyčleniť.
Okrem ochoty vyčleniť zdroje by bolo vhodné aj to, aby boli projekty premyslené z pohľadu našich národných záujmov. Aby nešlo o politické rozhodnutia, ktoré majú vytvárať dojem, že niečo robíme, kým nerobíme nič.
Otázky bez odpovede
Je skvelé vytvárať vlakové spojenie medzi Kyjevom a Košicami, len namiesto pohodlnej trasy medzi Užhorodom a stanicou v Košiciach chce vláda vytvoriť provizórnu stanicu v Haniske pri Košiciach, vedľa areálu U.S. Steel, aby sme takto využili širokorozchodnú trať. Čo však urobíme, keď Ukrajina prejde na úzky rozchod, ako plánuje?
Pýtajme sa ďalej. Je takýto projekt udržateľný? Bude trasa v budúcnosti zaujímať aj komerčného dopravcu alebo to bude slovenská vláda permanentne dotovať? Ako to pomôže rozvíjať existujúcu infraštruktúru v Košiciach a okolí? Odpovede na tieto otázky nedostávame.
Príležitostí na východe Slovenska, ktoré súvisia s budúcou obnovou Ukrajiny a rozšírenou spoluprácou, je mnoho. Bude treba dobudovať diaľnicu až do Vyšného Nemeckého, rozšíriť tento a ďalšie hraničné priechody, dobudovať prekladiská v Čiernej nad Tisou.
Nič nepočuť o takej potrebnej rekonštrukcii budov finančnej správy či Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia v hraničnej stanici v Maťovciach, kde ľudia dnes pracujú v katastrofálnych podmienkach a majú sa kapacitne pripraviť na colné a pasové kontroly.
Najmä v západnej časti Ukrajiny sa tiež otvárajú príležitosti pre slovenské firmy. Rekonštrukcia a obnova Ukrajiny sú pre východné Slovensko obrovskými príležitosťami na rozvoj.
Aj vzhľadom na životnú úroveň v tomto regióne by to malo byť prioritou súčasnej vlády. Žiaľ, nie je a nerozumiem prečo.
