Ani Bratislava nie je zahojená

Autor je expert na sociálne siete, pracuje v kancelárii prezidentky SR

Po každých voľbách prichádzajú pozorovania, že demokratické sily prehrávajú na vidieku, ergo tam treba zabrať a tam sa skrýva kľúč k úspechu. Niekedy sú doplnené o výzvy na odtrhnutie Bratislavy od zvyšku Slovenska.

Je to takmer fyzika

Je, samozrejme, pravda, že proeurópske demokratické sily majú menšiu mieru podpory na vidieku a väčšiu mieru podpory vo veľkých mestách, ale toto platí prakticky vždy a všade. Porovnajme si to.

Peter Pellegrini získal v prezidentských voľbách celkovo 53 percent a v Bratislave mal 31 percent.

Andrej Babiš v prezidentských voľbách proti Petrovi Pavlovi získal v Česku 41,7 percenta, v Prahe mal iba 23,6 percenta.

Kaczynského strana Právo a spravodlivosť mala v nedávnych poľských parlamentných voľbách 36,1 percenta, ale v mestách nad 500-tisíc iba 21,1 percenta.

Orbánov Fidesz mal 54,1 percenta v Maďarsku v roku 2022, ale v Budapešti iba 40,84 percenta.

A extrémnejší príklad pre zaujímavosť: Trumpa volilo vo Washingtone D.C. iba päť percent ľudí a v NYC zhruba 23 percent.

Je to takmer fyzika – takmer všetko mladé a produktívne sa presúva do miest alebo do ich okolia, dlhodobo a všade. Je úplne prirodzené, že sa to prejavuje na pomeroch hlasov.

Druhá vec je, že tieto pomery dosť výrazne skresľujú povolebné plošne vyfarbené mapky, kde väčšina Slovenska vyzerá ako červené more a Bratislava, prípadne Košice sú za vodou a „odtrhnuté od reality“. Nie sú.

Tých 31 percent pre Pellegriniho a asi 33,6 percenta pre Smer-Hlas-SNS-Republiku v Bratislave je pekelne veľa a v iných mestách je to ešte oveľa horšie.

Najuletenejšie konšpiračné teórie bežne znejú aj v bájnych bratislavských kaviarňach. Inokedy stačí rozhovor s kaderníčkou, pár slov s taxikárom alebo s remeselníkom, ktorý bežne zarába ako ministri pred zdvojnásobením platov. Mnohým z nás stačí aj oslava v širšom rodinnom kruhu, aby sme sa dozvedeli, čo nám mainstreamové médiá taja.

Slovenské špecifikum? Nie

Mapa od Michala Drugu ukazuje nielen pomery hlasov, ale aj ich objem a hustotu. Vidieť tam aj to, že väčšina hlasov je v mestách a niektoré regióny, ktoré na iných mapách pôsobia ako červené more, sú v skutočnosti dosť riedke bodky.

(zdroj: Michal Druga)

Na ilustráciu: Pellegrini získal len v bratislavskej Petržalke zhruba toľko hlasov ako vo všetkých dedinkách na celom Gemeri dohromady (bez miest).

To nerozporuje, že sa treba usilovať aj o vidieckeho voliča. Kto by to rozporoval? Len sa to ľahšie hovorí, ako robí. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že ani v okolitých krajinách proeurópske demokratické sily nevymysleli zázračnú stratégiu, ako zmazať straty na vidieku. Nie je to slovenské špecifikum, nie je to unikátne zlyhávanie našich demokratických strán, ale globálny jav, ktorý je inde rovnaký alebo ešte vypuklejší.

Určite sa teda nedá tvrdiť, že naše mestá sú jednoliate. Na ich sídliskách sú stovky tisícov hlasov našich niekedy apatických, inokedy zakonšpirovaných spoluobčanov, ktorí chodia do podobných podnikov a obchodov a často majú veľmi slušné príjmy.

Rozdiel vo voličskom správaní na vidieku a v mestách je nepopierateľný, ale je menší, ako sa zdá z väčšiny volebných máp. A pohľad na výsledky volieb v akejkoľvek európskej krajine pripomína, že je bežný a do veľkej miery zrejme aj nezvratný.