To, že nový prezident nejako súvisí so slovenskými prevádzkovateľmi nehnuteľností v Chorvátsku, môže byť náhoda. Takých náhod a zhôd okolností sme už zažili dosť, takže isté je toľko, že prvý a jediný netransparentný medzi samými spravodlivými nie je Pellegrini.
Kdeže. Napríklad také číslo, že na explicitnú otázku sa niekto prihlási k vlastníctvu apartmánu – domu, vily, ulice, rezidenčnej štvrte –, ale v katastri po ňom niet ani stopy, vytočili na Slovensku už mnohí. Známe je aj pokračovanie: v liste vlastníctva je písaná firma, ktorú vlastní iná firma, kde je dotyčný správca (konateľ, právnik). Veru tak.

Dávno pred Hlasom a jeho prezidentom tu fungovala schéma, ktorej aktérov spájal jeden spoločný osud, činnosť, miesto v minulosti. Napríklad členstvo v strane.
No. Prominent, občas vysoký ústavný činiteľ, ktorý preferuje bývanie v podnájme, prípadne sa nechá hostiť priateľom v „jeho“ byte, bude na Slovensku pomaly tradičnejší než tradičná rodina. Až kým niekomu na kompetentnom mieste nenapadne, čo láka aj vysokých ústavných činiteľov byť na papieri bezdomovcami.