Keby si koalícia nevymyslela, že nebude chodiť do televízie Markíza, nechodili by tam dezo... rientovanejší spoluobčania. To tentoraz nebol predseda KDH v prvej časti, ale Jozef Banáš v druhej.
Samozrejme, v takejto situácii televízia musela vymýšľať, čo spraví, a inštitút prázdneho kresla je potrebný. Ešte by sa pohár s vodou mohol doplniť fotografiou neprítomného v nadživotnej veľkosti nalepenou na kartóne ako taká stabilná pripomienka, ktože to neprišiel odpovedať na otázky.
Rovnako samozrejme je to totiž práve tak, ako zaznelo: reláciu sledujú aj voliči koalície (a neuškodí im pozerať sa, ako nimi zvolené osoby odmietajú chodiť do práce).
A potom ešte niekoľko vecí nezaznelo, ale malo by.
Timur a jeho družina by nemali chodiť do diskusných relácií len pre svojich voličov. Vďaka svojim voličom sa stali služobníkmi všetkých občanov vrátane tých, ktorí nevolia vôbec. Nie sú totiž na čele privátnych firiem ani zväzu záhradkárov, ale ovládajú štát. (Že táto partička sa sama nepokladá za služobníkov, ale za nových lénnych pánov, na tejto skutočnosti nič nemení.)
A po druhé, „priateľské“ či „nepriateľské“ médiá nie sú konečnými využívateľmi poskytovaných informácií, ale – ako napovedá už slovo médium – iba sprostredkovateľmi, ktorí prinášajú tieto informácie občanom.
Je preto povinnosťou odpovedať na všetky otázky od výmyslu sveta s jedinou výnimkou, keď im to neumožňuje zákon. Pripomeňme si, že tomuto jednoduchému pravidlu v jednej chvíli nerozumel ani prezidentský kandidát Ivan Korčok (a časť jeho voličov), keď neodpovedal na základné otázky o svojom majetku Nadácii Zastavme korupciu.
Navyše koaličníci môžu smelo skúšať to isté, čo predviedol Robert Fico v RTVS v sobotu: opakovať do aleluja svoje interpretácie udalostí a skutočností. (Je to neuveriteľné, ale opäť vykladal všetko od „zločincov“ čurillovcov až po žiadne zbrane na Ukrajinu a nehanbíme sa s ruským veľvyslancom chodiť na Slavín.)
A pointa leží možno práve vo formulácii, že skúšať to môžu – ale lení sa im odpovedať tam, kde by reakciou bol živý odpor a vyvracanie ich lží.
Takto aj ich volič mohol počúvať Jozefa Banáša, čo naozaj nie je chválitebná voľba, ani keby nebolo iných okolností ako jeho prilipnutie ku konšpiráciám. Dá sa však uznať, že Patrika Vrbovského by si divák asi užil ešte viac.
