Minulý týždeň hladko prešiel českou Poslaneckou snemovňou návrh o redefinícii znásilnenia. Za bolo 168 z prihlásených 169 poslancov.
Návrh, ktorý vraví, že mať sex, ak druhá strana sexuálnu aktivitu vyslovene odmietne, sa rovná znásilneniu, prešiel bez pozmeňujúcich návrhov. Zákon síce nadobudne platnosť, až keď ho schváli aj senát a podpíše prezident, no v tomto prípade ide už iba o formality.
Schválenie prísnejšej definície znásilnenia v susednom Česku je pritom veľká a dôležitá téma aj pre nás.
Keď bol len pred rokom podobný návrh na stole, minister Karas ho bez mihnutia oka zmietol aj s argumentom, že orgány činné v trestnom konaní by mali po redefinícii znásilnenia ako sexuálneho aktu bez súhlasu veľa práce.
Dá sa vytušiť, že minister Karas sa v skutočnosti nebál naložiť viac práce vyšetrovateľom a vyšetrovateľkám a na nevypovedanom pozadí bola obava z verejnej diskusie, zmeny pohľadu na chod sveta a množstvo nepohodlia, ktorú by priniesol.
Týmto nepríjemným pocitom by pritom neboli vystavení len preukázateľní násilníci, ktorými spoločnosť opovrhuje, ale aj tí, čo na seba hľadia ako na vzorných občanov.
