Autor je teológ a farár, pôsobí v ČR
To bolo rečí o feťákoch a vojnových štváčoch, veď čo im už nadobro drbe? My tu potrebujeme pokoj, my si tu žijeme vo svojej suverénnej bubline, nás tie vaše žabomyšie vojny nezaujímajú.
My sa chceme kamarátiť, s kým sa nám páči, my si chceme rozprávať našou slovanskou angličtinou, my si tu môžeme narážať do semaforov, lebo my sme normálni heterosexuálni chlapi.
Aj súdnictvo si môžeme podľa seba spraviť, aj verejnoprávne médiá na svoj obraz.
Na Ukrajine síce nie je vojna, ale aj tak sa tam bojíme ísť. Teda, nebojíme, ale nepôjdeme, lebo my sme proti vojne.
Aj chceme západné peniaze a luxus, aj chceme byť kamaráti s východom a držať sa jeho hodnotového systému. Bude pokoj, lacný benzín, potraviny a tradičné rodiny všade, kam sa pozriete, len sa nás nepýtajte na naše príjmy ani na naše rodiny.
Ostatne, aha, kto nás podporil! Kuffa aj Plačková. Z každého rožku trošku. Nie ako tých feťákov v opozícii a na Ukrajine. A ozaj, vidíte tie medvede, čo nám behajú po kopcoch?
Ale čo bolo, to bolo, terazky je po voľbách. Teda, takmer po voľbách. Teraz už sa bude kandidovať len do skazeného europarlamentu, a to nikoho veľmi nezaujíma. To bol vtip, milí občania! Kam sa hrabú kanadské žartíky na populistickú kampaň...
Zdvihneme spotrebnú daň z tabakových výrobkov a zo sladených nápojov, ceny pohonných látok neriešime, a to buďte asi radi, so Zelenským a jeho ministrami si povieme, že tie rečičky o pokoji boli len pre domáce publikum. Chalani to chápu, lebo sú tiež politici, či nie? A ak aj nie, tak nás nakoniec potrebujú. A my zas potrebujeme zarobiť na predaji zbraní, tak čo by sme sa furt hnevali.
A vy? Zasmejte sa, čo sa mračíte, veď čo vám drbe? Čo sa na nás pozeráte ako na medveďa v Liptovskom Mikuláši? To v Bruseli sa na nás takto mračia, ale doma sa to nepatrí. Také fajnové divadlo sme zahrali, že ani v SND sa nechytajú, veď ani v Divadle P. O. Hviezdoslava by takú vitráž kuriozít neposkladali na plagát, akú sme vám ponúkli.
To sme sa zase raz nasmiali, čo? To naozaj nikto nečakal, doma ani u susedov. Taký podarený žart, také podarené darebáctvo, ach, akí my sme lapaji! Ešteže nás máte, veď by ste sa tu inak unudili na smrť. Síce ste z toho ešte stále voľajakí zmätení všetci, aj tí, čo nás volili, aj tí, čo by to svojim deťom nikdy nespravili, ale to nič.
Na západe aj na východe, na severe aj na juhu si idú oči vyočiť. Jedno ste azda už všetci pochopili: s takými lapajmi bude radosť spolupracovať, lebo nepokazíme žiadnu zábavu. A zábava musí byť, aj keby na chleba nebolo.
