Debata o medveďoch sa vybrala už celkom choromyseľným smerom. Bez najmenšej tendencie znižovať strach občanov pri dennodenných správach o útokoch medveďov je celkom zjavné, kto sa tu správa nenormálne. A ešte sa tá bytosť smelo nazýva Homo sapiens.
Za pokusmi ústavne uzákoniť bezbrehé zabíjanie medveďov aj pri absencii ohrozenia a do vzdialenosti 500 metrov od hranice zastavaného územia sa skrýva jediná (pudová) vec: chuť zabíjať. Staré dobré „poručíme větru, dešti“.
Westernové prestrelky s medveďmi, čo vraj "žerú deti". Taraba hovorí o probléme, medveď ním však nie je Čítajte Lenže pri prakticky každom z útokov možno povedať, že na vine bol človek. Buď vrtuľník v kombinácii so strelnicou vyhnal medveďa z lesa do ulíc Liptovského Mikuláša, alebo typicky sa turisti vyberú do uzávery mimo turistických chodníkov, prípadne rovno do brlohov fotografovať. O (nelegálnych) vnadiskách sa ani nezačnime zhovárať.
Podajedni zákonodarcovia totiž nechcú rozumieť, že to človek nedodržiava pravidlá, a otázka najčastejšie nestojí „kto z koho“ alebo kto bude zalezený v kuchyni. Pokojne mohli mať heslo Posed do každej rodiny.
