Robert Fico si myslel, že môže skrotiť nenávisť. Že ho bude poslúchať na slovo ako bojový pes. Len ukáže prstom na svojich kritikov a nenávisť, ktorú roky systematicky kŕmi, ich umlčí.
Roky hádzal nenávisti surové žrádlo a trénoval Pavlovov reflex na slová o zradcoch vlasti, protislovenských prostitútkach a sluhoch Západu. Myslel si, že nenávisť vždy bude útočiť selektívne. Len na tých, koho on vyberie.
Lenže ak sme raz nenávisť vypustili do spoločnosti, nedá sa skrotiť. Nie je možné vohnať ju do búdy. Aj história ukázala, ako vťahuje ďalších, ako uvoľňuje hnev a mení národy na tlupu primitívov, ktorí bez rozmýšľania prekračujú hranice ľudskosti.
Na dne niektorých historických tragédií sa váľajú silné slová.
Vražda
Dnes Robert Fico hovorí, že sa bojí možnej vraždy popredného vládneho politika ako následku nenávisti podľa neho prehlbovaného „Smečkom, Denníkom N alebo Aktualitami". Len si pripomeňme, že spomínané médiá vládnych politikov kontrolujú a upozorňujú na kroky, ktoré sú nezlučiteľné s demokratickými hodnotami, na ktorých sa spoločnosť kedysi zhodla.
Neútočia na Fica, Petra Pellegriniho, Andreja Danka a na rodinu Kaliňákovcov na základe ich viery, etnicity, sexuálnej orientácie ani na základe ich národnosti, farby pleti, dokonca ani mentálneho alebo fyzického zdravia. Skôr ich kritizujú za mediálnu spoluprácu s neonacistami, za financovanie kanálov platených Kremľom a v konečnom dôsledku za vnášanie bezprecedentnej agresie do verejného diškurzu.
Udialo sa však niečo veľmi dôležité: Fico svojím vyhlásením priznáva, že šírenie nenávisti a verbálnej agresie môže vyústiť do vraždy.
