Neprekvapuje to, ale už aj začíname vidieť následky Ficovho rozhodnutia zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Súčasne si môžeme povedať, prečo to bude vidno desaťročia.
Samozrejme, generálny prokurátor Maroš Žilinka nehovoril pravdu.
Možno už v momente, keď Žilinka chlácholil okoloidúcich, že „vo veciach, v ktorých ku dňu zrušenia ÚŠP konal ŠTS, až do právoplatného skončenia konania, ak tomu nebudú brániť objektívne dôvody (napr. skončenie služobného pomeru prokurátora), budú zásadne konať súčasní prokurátori ÚŠP“, vedel, aké ľahké je dokončiť Ficovu prácu.

Úplne stačí znechutiť podriadeným prokurátorom prácu – napríklad preložením na odbor, ktorý im nie je vlastný – natoľko, že sa pobalia a odídu. Tento postup dobre ovládal dávnejší majiteľ slovenskej justície Štefan Harabin a dokonca to niektorí sudcovia aj prežili.
Áno, prokurátori Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš asi mohli ešte na určitý čas zaťať zuby a dotiahnuť prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej do konca.
Kde je tá hranica, kde si má človek ponižovaný v práci povedať, že už stačilo?
Základné poníženie prišlo už so zrušením špeciálnej prokuratúry a presunutím špičkových prokurátorov na všakovaké netrestné odbory. Moc ukázala zuby a napríklad Daniela Lipšica posadila na legislatívny odbor. To je, mimochodom, ukážkové mrhanie verejnými financiami.

Podstatné je, že Žilinka sa ani nezastal svojich ľudí, ani im v zhoršujúcej sa situácii nevyšiel v ústrety, hoci mohol. Naopak, svižne zahral moci do karát pritakaním, že jesenné nápady s likvidáciou orgánov vymáhania práva sú vykonateľné a poďme na to.
Nevedno, či nástupca po Harkabusovi a Mikulášovi bude horší, či lepší, či aký. Určite sa však koniec kauzy, ktorá roky sužuje spravodlivo cítiacu časť spoločnosti, posunie v čase.
A rovnako je isté, že takýto koniec prokurátorov ÚŠP môže iba odradiť akýchkoľvek kvalitných ľudí so záujmom plniť pozitívny záväzok štátu a potláčať kriminalitu.
Vždy je to tak, keď sa kvalitná práca odmeňuje perzekúciami, či za komunistov, alebo za Žilinku.