Autor je bývalý politik a veľvyslanec v Česku
Návšteva českého premiéra Petra Fialu v Bielom dome nebola prelomová, ale určite je úspechom zahraničnej politiky nášho najbližšieho suseda. Má symbolický i prakticko-politický význam.
Po expremiérovi Andrejovi Babišovi z ANO, ktorého pred piatimi rokmi prijal v Bielom dome Donald Trump, sa podarilo počas svojho funkčného obdobia zavítať do sídla prezidenta USA aj premiérovi Petrovi Fialovi. To svedčí o kontinuálnom udržiavaní dobrých vzťahov Česka s kľúčovým aktérom medzinárodných vzťahov, najsilnejším spojencom v NATO a významným hospodárskym partnerom. Platí to aj naopak. Česká republika sa stala pre USA dôležitým partnerom v regióne strednej Európy.
Drobný rozdiel: Česi si nenadávajú do amerických agentov
Základy týchto vzťahov položili návštevy Václava Havla z 90. rokov. Významnú rolu zohrala aj exministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová, rodáčka z Česka. Aj jej zásluhou bola v budove Kongresu USA k 25. výročiu pádu železnej opony odhalená busta Václava Havla.
Vďaka tejto symbolike a tradícii vzťahov s USA v Česku nikdy nezažili, aby najsilnejšia politická strana v krajine hejtovala demokraticky zvolenú hlavu štátu ako americkú agentku a aby sa vo volebných materiáloch kandidáta na prezidenta o jeho protikandidátovi hovorilo ako o americkom sluhovi či kandidátovi na amerického prezidenta, a nie slovenského.
Nehovoriac už o charakterizovaní podpisu obrannej dohody s USA ako aktu vlastizrady. Ani príchylnosť k Ruskej federácii nebola v českej populácii nikdy kriticky veľká. Preto v americkej politickej elite a médiách nevznikali pochybnosti o transatlantickej zahraničnopolitickej a bezpečnostnej orientácii Česka a jeho vernosti princípom slobody, demokracie, vlády práva a ochrany ľudských práv, ktoré prinieslo odmietnutie komunistického režimu v novembri 1989.
Podpora Ukrajiny rozhoduje
Pravda, to samo osebe nestačilo na to, aby si časovo mimoriadne zaneprázdnený americký prezident našiel čas na stretnutie s premiérom 10-miliónového štátu v Európe, keď za rok sa do Bieleho domu podľa odhadov dostane iba 25 predstaviteľov z 202 štátov, ktoré sú členmi OSN.
Rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý sa po ročnej príprave návšteva napokon uskutočnila, bola jasná, všestranná a vytrvalá podpora českej vlády Ukrajine, ktorá sa bráni agresii Ruskej federácie.
Osobitne zavážila česká iniciatíva s cieľom obstarať pre Ukrajinu zúfalo odolávajúcu náporu ruskej armády muníciu v tretích štátoch. Po tom, ako bola z vnútropolitických dôvodov pred štyrmi mesiacmi zablokovaná v americkom Kongrese pomoc vo výške 60 miliárd dolárov pre Ukrajinu, znamenalo takmer 200-tisíc nábojov, ktoré Česko poslalo v kooperácii s ďalšími dvadsiatimi európskymi štátmi, doslova záchranu v kritickej situácii na fronte. Táto iniciatíva urobila z Česka významného hráča nielen v NATO, ale aj v medzinárodných vzťahoch vôbec. Zvýšila jej poznateľnosť aj prestíž.
V situácii, keď Joe Biden mal takpovediac zlé svedomie kvôli tomu, že svoj sľub o americkej pomoci Ukrajine nemohol presadiť následkom odporu Donalda Trumpa a jeho prívržencov v Snemovni reprezentantov, sa ocenenie tejto iniciatívy stalo prirodzeným politickým gestom. Tým skôr, že Petr Fiala sa stal hovorcom dvadsiatich štátov.
Preto sa mu podarilo to, čo nedosiahol britský premiér Rishi Sunak – stretnúť sa s predsedom Snemovne reprezentantov Mikeom Johnsonom, teda kľúčovou osobou v republikánskom tábore, ktorá môže odblokovať pomoc Ukrajine. A lobovať uňho za pomoc pre Ukrajinu.
Zároveň dostal český premiér príležitosť stretnúť sa s dôležitými funkcionármi kongresu z Demokratickej, ako aj Republikánskej strany a vytvoriť si tak zázemie pre pokračovanie dobrých vzťahov aj po eventuálnom víťazstve Trumpa v novembrových prezidentských voľbách.
Skvelí spojenci
Prezident Biden nazval Česko skvelým spojencom. Zdôraznil to aj v kontexte 25. výročia jeho vstupu do NATO. O tom, že schôdzka nebola zdvorilostná, ale obsažná, svedčí fakt, že sa predĺžila takmer o polovicu a že sa na nej zúčastnili aj minister zahraničných vecí Anthony Blinken, poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a Michael Carpenter, ktorý je v Národnej bezpečnostnej rade zodpovedný za Európu.
Pozoruhodným dôkazom vysokej kvality americko-českých vzťahov je aj pozvanie premiéra Fialu do sídla CIA a jeho rokovanie s jej riaditeľom Williamom Burnsom za účasti šéfov všetkých troch českých tajných služieb.
Poradca premiéra pre otázky národnej bezpečnosti Tomáš Pojar konštatoval, že Česká republika a jej jednotlivé zložky aktívne a dlhodobo budovali vzájomnú dôveru a nikdy v tomto smere neboli skompromitované, čo je dané aj ich profesionalitou. Podotkol tiež, že viaceré európske krajiny môžu Česku závidieť, „pretože nie všetci majú taký prístup k informáciám ako my“.
To všetko viedlo niektorých komentátorov k záveru, že Česko sa stalo po Poľsku najvýznamnejším partnerom USA v stredoeurópskom regióne v súčasnej krízovej bezpečnostnej situácii vyvolanej ruskou agresiou. Česko podľa nich boxuje v medzinárodnopolitickom ringu vo vyššej váhovej kategórii, než mu vzhľadom na veľkosť a hospodársku aj vojenskú silu prislúcha. Jeho význam a rešpekt vzrástli.
