Päťdesiat kilometrov nad Viedňou hore Dunajom leží jediná jadrová elektráreň na svete, ktorá nebola po dokončení nikdy uvedená do prevádzky. Definitívny verdikt jej podpísal až Černobyľ pred presne tridsiatimi ôsmimi rokmi, ale predchádzalo mu referendum so šokujúcim výsledkom aj hladovka aktivistiek zo vzdialeného kraja.
Nefunkčná atómka Zwentendorf sa môže chváliť rozmanitými, aj škodoradostnými prezývkami, ale veľmi priliehavá je „lekcia z rakúskej politiky“. Hovorí sa jej aj „najdrahšie technické múzeum na svete“, keďže od roku 2010 sa tam dá ísť na exkurziu. A prípadne si predstavovať, aká príjemná je pre nás vidina, že na Dunaji kúsok vyššie od nás by bolo funkčné takéto zariadenie, hoci je od Černobyľa veľmi odlišné.
Viera v mierové využitie atómu
Rakúsko je dnes najtvrdším odporcom jadra z celej Únie. Silno sa vkladalo aj do odporu proti atómovým elektrárňam v susedných krajinách – slovenským Mochovciam, českému Temelínu a maďarskému Paksu.
No nebolo to tak vždy.
V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch sa Rakúšania nadšene púšťali do jadrovej energetiky. Kde sa vzal taký elán? Nemala krátko po Hirošime a Nagasaki panovať ešte stále hrôza z toho, čo dokáže atóm?
Mala a aj panovala. Práve preto vznikol program mierového využitia jadrovej energie, podporovaný vedeckou komunitou. Nemecký historik Joachim Radkau v knihe Aufstieg und Krise der deutschen Atomwirtschaft (Vzostup a kríza nemeckého atómového priemyslu) píše, že „internacionála jadrových fyzikov potrebovala vieru v mierové využitie atómu, aby si udržala svoju intelektuálnu výšku a nestála pred svetom ako prisluhovač smrti“.
Desať rokov po skončení druhej svetovej vojny Rakúšania vyprevadili okupačné vojská Spojencov a už v roku 1959 postavili prvý výskumný reaktor v Pratri a otvorili reaktorové vývojové centrum Seibersdorf, ktoré dokonca posvätil kardinál.
Viedeň sa stala sídlom Medzinárodnej atómovej agentúry (kam v roku 1986 Sovieti pustili ruského fyzika Valerija Legasova, aby päť hodín prednášal o príčinách černobyľského výbuchu).
Nefunkčná atómka Zwentendorf sa môže chváliť rozmanitými, aj škodoradostnými prezývkami. (zdroj: wikipedia/cc)Bude sa páčiť atómka na hranici?
Už keď sa v druhej polovici šesťdesiatych rokov vláda prihlásila k budovaniu jadrovej energie a vznikali plány na Zwentendorf, rakúske nadšenie pre jadro sa začínalo rozpadať. Významne k tomu prispela spolková krajina Vorarlberg, čo je najzápadnejší cíp Rakúska.
Ženy odtiaľ držali pred úradom kancelára hladovku. Je to zhruba to isté, ako keby ľudí na Spiši intenzívne trápila vrakunská skládka.
Nešlo však o žiadnych jódlujúcich sedliakov z Álp, ktorí odmietajú prijať fakt, že prišlo 20. storočie.
