„Čo je zabijak vzťahu číslo jeden?“ Spýtala sa televízna reportérka belgicko-americkej párovej terapeutky Esther Perel.
„Pohŕdanie,“ odpovedala bez zaváhania Perel. „Ak niekým pohŕdame, prestaneme ho vnímať ako človeka s legitímnymi pocitmi, bolesťami a právami a vytvárame tak vo vzťahu vážnu trhlinu.“
Reč bola o partnerských vzťahoch, no táto myšlienka platí aj pri téme polarizácie spoločnosti: čo spôsobuje, že sa ľudia nedokážu navzájom vystáť?
Americký profesor filozofie Michael Sandel poukazuje na jeden z hlavných zdrojov úspechu populistických hnutí v západných demokraciách: je to pocit veľkej skupiny ľudí, že elity nimi pohŕdajú. A tento pocit je podľa Sandela oprávnený.
Pod slovom elity si môžeme predstaviť ľudí, ktorí sú vo výhodnej spoločenskej pozícii – majú buď politickú moc, spoločenský status, vzdelanie z dobrých univerzít, majetok, ktorý im v živote vytvára pocit bezpečia, alebo možnosť ovplyvňovať verejnú debatu.
Problémom podľa Sandela pritom nie sú len rastúce nerovnosti medzi ľuďmi, ale predovšetkým spôsob, akým sa v spoločnosti dívame na úspech.
Ľudia, ktorým sa darí, si veľmi často myslia, že si svoje vzdelanie, majetok, pracovnú pozíciu alebo spoločenský status zaslúžia – lebo na nich tvrdo pracovali. Zabúdajú pritom na rolu šťastia – na to, do akej rodiny sa narodili a s akými genetickými danosťami, na akom mieste vyrástli, k akému vzdelaniu mali prístup a v akom období začali pracovať.
Presvedčenie, že náš úspech je naša vlastná zásluha, má za následok dve veci: priveľké sebavedomie úspešných, ale zároveň aj hlboký pocit trpkosti u ľudí, ktorí v živote zažívajú neúspech.
Sandel toto myšlienkové nastavenie nazýva Tyrania zásluh a v knihe s týmto názvom približuje, ako rozleptáva spolupatričnosť medzi ľuďmi.
