Autorka je dídžejka a hudobná producentka
Ministerstvo kultúry je dlhodobo na chvoste záujmu politických strán. Trafika, kam sa odložia najslabšie strany koalície, miesto pre ľudí, ktorí nie sú schopní robiť nič iné, ale v „kultúre“ sa to stratí.
Keby sme ministra nemali a veci by šli ďalej samospádom, bolo by to väčšinou lepšie ako hociktorý nominant posledných vlád. Niet však horších prípadov ako ministrov, premotivovaných idiotov, ktorí ak už nevedia nič dobré, aspoň sa mstia tým, ktorí sa im pre ich nekompetentnosť smejú.
Kultúra, ktorá slúži politickej objednávke, je nám dobre známa z čias totality. Vzťah k dielam, ktoré takto vznikli, je mizivý, a tak niekedy na svoju minulosť doplatia aj tie, ktoré nejakú hodnotu mali.
Najbližšou obeťou politickej frašky bude zrejme FPU, fond, ktorý umenie podporuje už nejaký rok, a hoci si o „vygrantovanej“ kultúre myslím svoje, uznávam, že je potrebný a bol aj užitočný. Politická objednávka sa z neho chystá spraviť schránku rozdávajúcu peniaze poslušným, lokálnym a neoponujúcim.
Žiadne prekvapenie, okrem drzosti, s akou sa to deje. No dobre, ani to nie je úplne prekvapujúce pri vláde „vyhraj voľby, môžeš všetko“.
Spoločenský vzťah k umeniu je roky na bode mrazu. Povedomie a znalosť väčšiny spoločnosti o kultúre je chabá a ani kultúrna obec sa príliš nesnažila, aby sa to zlepšilo.
Umelci sa na neznalých pozerajú zvrchu a oni na umelcov ako na darmožráčov, ktorí nevedia, čo je to naozajstná práca, len si tak kreslia či fidlikajú na nástrojoch a podporujú západniarske maniere.
Pandémia naplno ukázala, že umelecký svet je pre väčšinu spoločnosti otravnou bublinou, ktorej by sa najradšej zbavili, a aj „proeurópska“ vláda vedená populistickým narcisom úplne odignorovala potreby kultúry.
Máloktorý umelec má presah mimo našich hraníc alebo je schopný posúvať hranice svojho odvetvia na svetovej úrovni. Prežíva, stagnuje, prešľapuje a protestuje.
Umenie nie je zakorenené v spoločnosti a nemá autoritu a prestíž, akú by možno malo, keby muselo byť aj samostatne životaschopné a dokázalo komunikovať aj na bazálnej úrovni. V čase obrovského pretlaku obsahu zo zahraničia a propagandy, ktorá sa pchá všade, kam sa dá, to už pravdepodobne ani nejde.
Umelcom sa však dá pomáhať aj inak, ako im odklepnúť grant – poskytnutím zázemia, podporou dostupnosti nástrojov, priestorov a kanálov na ich šírenie. Ministerstvo ani ministerka či minister za nás nikdy nespravia diela, ktoré zmenia mienku ľudí o umení.
Je však pravda, že bez podpory umenie neprežije, ako ani umelecký priemysel a najmä ľudia, ktorí sa na ňom podieľajú. Priemysel, ktorý dokáže vo vyspelých krajinách generovať miliónové obraty.
Diskusiu pod článkom neumožňujeme pre prevahu nenávistných prejavov a osobných útokov.
